DEMÄNOVSKÁ DOLINA. Napriek tomu, že stretnutie organizátori pripravili v rámci projektu Severoatlantickej aliancie, nešlo o vojenskú akciu. „NATO vedecké konferencie za istých podmienok podporuje v rámci programu Veda pre mier a bezpečnosť,“ povedal jeden z hlavných koordinátorov Zdenko Machala z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Zabíja baktérie a vírusy
Celú konferenciu spájala plazma a jej využitie v medicíne a potravinárskom priemysle. Posledných desať rokov sa vedci veľmi intenzívne zaoberajú jej výskumom a využitím v medicíne, v biológii, ale aj v potravinárskom priemysle.
„Plazma môže byť horúca, taká ako ju poznáme na hviezdach či slnku, ale vieme ju vytvoriť aj studenú. Tej sa môžeme dotknúť rukou a nepoškodí ľudské tkanivo.
Jej využitie vidíme, napríklad, pri sterilizácii medicínskych nástrojov, ktoré sa nedajú dezinfikovať teplom. Je to istá alternatíva, pretože dokáže veľmi účinne zabíjať baktérie, vírusy a iné mikroorganizmy. Prináša tiež možnosť sterilizácie rúk, napríklad, lekárov či chirurgov,“ upresnil Z. Machala.
Regeneruje poškodené tkanivo
Ďalšiu možnosť využitia vidia vedci aj pri dezinfikovaní vody. Plazma by, podľa Z. Machalu, mohla pôsobiť ako prevencia pred rôznymi infekčnými chorobami či epidémiami. Vedia si ju predstaviť aj pri liečbe rôznych ochorení. „V praxi to znamená, že pomocou nej sa dá zregenerovať poškodené tkanivo."
Plazma dokáže ranu dezinfikovať, urýchľuje proces hojenia a podporuje zrážanlivosť krvi. Dá sa aplikovať aj na odstránenie zubného kazu ako bezbolestná alternatíva zubárskej vŕtačky. Pomáha pri liečbe kožných chorôb, chronických ekzémov či vredov.
Momentálne sa vedci zaoberajú tým, ako by sa plazmou dala liečiť aj rakovina. Výskum je ale ešte v začiatkoch. Hľadajú vhodné plazmové zdroje, robia prvé klinické testy a skúšajú, ako plazmu zaviesť priamo k nádoru v potrebnom množstve tak, aby nepoškodila normálne bunky a zlikvidovala len rakovinové.
Lídrami vo výskume biomedicínskych aplikácií plazmy sú, podľa Z. Machalu, Nemci a Američania. „Robia už prvé klinické testy na ľuďoch a zdá sa, že výsledky zatiaľ potvrdzujú účinnosť liečby. Na Slovensku sa tomuto druhu výskumu venujeme na oddelení fyziky životného prostredia v spolupráci s oddelením biomedicínskej fyziky, na Fakulte matematiky fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.“
Ďalšou oblasťou praktického využitia plazmy, ktorou sa vedci na konferencii zaoberali, sú potraviny. Pri nich je dôležité dobré uskladnenie, aby vydržali čo najdlhšie a neprenášali rôzne choroby či infekcie. „Pomocou plazmy ich vieme dlhodobo uskladniť tak, aby sme ich nemuseli chemicky upravovať,“ uzavrel Z. Machala.
Čo je plazma
Plazma sa vo vesmíre vyskytuje často v odlišných formách. V prírode sa s ňou môžeme stretnúť v podobe blesku, polárnej žiary alebo hviezd. V skutočnosti tvorí až 99 percent pozorovanej hmoty vesmíru.
Je to plyn, zložený z iónov a elektrónov, prípadne neutrálnych atómov a molekúl. Vzniká odtrhnutím elektrónov z elektrónového obalu atómov alebo molekúl plynu, čiže ionizáciou.
V pozemských podmienkach sa plazma generuje pomocou elektrických výbojov, ale dá sa vytvoriť aj inými spôsobmi. Na účely aplikácií do medicíny či biológie sa používajú práve elektrické výboje.
Plazma sa zvyčajne považuje za ďalšie skupenstvo hmoty, obsahuje veľké množstvo ionizovaných častíc a je elektricky vodivá. Prvýkrát ju popísal anglický chemik a fyzik William Crookes v roku 1879, ktorý ju volal radiant matter, teda žiarivá matéria. Pomenovanie plazma zaviedol americký fyzik Irving Langmuir v roku 1928.
