Pestovanie ovocných stromov vždy patrilo k spôsobu života ľudí v Závažnej Porube. Kronika obce zaznamenala, že štepeniu sa venovali Ján Núdzik, Ján Vaško, Ján Mikuláš, Ján Jágerský, Ján Kamien a mnoho ďalších.
ZÁVAŽNÁ PORUBA. „Dobre si pamätám na príhodu z detstva. Bol som chlapec a pozoroval, ako pán farár Jágerský na našom ohrade zaštepil do jablone odrodu Princ Albrecht. Nespúšťal som oči z dvoch vrúblikov. Celé leto sledoval, čo sa s nimi stane. Keď začali rásť, bol som veľmi šťastný. Považoval som to za niečo výnimočné. Začal som rozmýšľať, či by som to aj ja nedokázal,“ zaspomínal na začiatky svojho záujmu o ovocné stromy Ján Broska.
Život mu nič nedal zadarmo, ale on si zobral od života to, čo bolo v ponuke. Vzťah k prírode a ovocným stromom. Pracoval na sebe, robil, čo čas i sily dovolili. Bez toho sa nedá dosiahnuť cieľ. Nie všetko sa podarí. Kto robí, ten aj pokazí.
Chybám treba predchádzať
Písali sa sedemdesiate roky minulého storočia. Jednu zimu nastrihal vrúbliky a na jar prvýkrát zaštepil do koruny štyri vrúble. „Z nich sa prijal len jeden. Mal som radosť, no pochopil som, že o štepení treba vedieť viac.“
Omylom a chybám treba predchádzať aj v takomto prípade. Pozoroval, ako to robia druhí ovocinári. Všímal si ako štepí Ján Mikuláš, maliar. Videl, že štepil do podpníka vo výške kolien a malo to svoj účel. „Opýtal som sa ho, prečo to tak robí. Vysvetlil, že kým tráva na ohrade nenarastie, stromček vidieť, ale keď narastie, tak sa často odkosia už prijaté stromčeky. A je po robote. Miloš Mikuláš krajčír mi zas ukázal viazanie. Michal Iľanovský Cuprík ma naučil, kde má sedieť spodné očko na vrúbli.“ Bola to škola skúseností, nápadov a riešení. „Štepil som viac, ale s chybami. Michal Iľanovský Cuprík ma napomenul, ako to mám robiť. Bol to skúsený štepár. Odporučil, keď mám o vec záujem, aby som zobral do ruky aj knižku.“
Jablko Ontário zaštepené v podpníku plánky štyri roky po zaštepení. FOTO: AUTOR
Nakúpil si odbornú literatúru českých i slovenských autorov. Zvlášť ho oslovili odborné texty v časopise Záhradkár od Ivana Hričovského, ktorý založil a zveľaďoval plantáž v Okoličnom. Autori vedeckých prác o pestovaní ovocných stromov sa nepoznali, no napísali to isté, lebo dokázali odpozorovať, čím žije príroda. Knihy nielenže čítal, ale aj študoval a získané vedomosti uplatňoval pri štepení. Pozorne sledoval, čo sa deje so zaštepeným stromkom. Či prúdi miazga do vrúblika, štepárska páska dobre drží, či sa netvorí vzduchová bublinka a štepársky vosk je dobre priľnutý.
„Všetko záleží aj od roku, aký je. Ak je dostatok vlahy, tak sa príjme skoro všetko. No príde rok, že sa neprijme skoro nič.“ Vysledoval, čo sa ako riziko prihodí pri štepení najčastejšie: miazga vytlačí vosk a do rany sa dostane voda a vzduch. Vrúblik začne vysychať a je po robote. A tomu treba predísť.
Ruské nožnice majú vynikajúci rez
„Dôležitou súčasťou pre úspech je kvalitné štepárske náradie. Základom je ostrý štepársky nôž. Takýto nôž sa osvedčil aj elektrikárom pri odblankovaní káblov. Potom kvalitné nožnice. Ruské majú vynikajúci rez. Ďalej štepárska páska a štepársky vosk. Náradie treba udržovať v čistote a umývať technickým benzínom. V žiadnom prípade neutierať handričkou. Obsahuje veľa saponátov a v textíliách sa držia zárodky chorôb. Najlepšie utrieť papierovým obrúskom,“ vysvetlil.
„Kvalitný vosk predstavuje dôležitý predpoklad úspechu. Vhodné je do štepárskeho vosku pridať roztavené včelie plásty, v ktorých bol horský med. Takto ošetreným stromom sa ľahšie hoja rany. Včielky chodia po horských rastlinách. Nielen med, ale aj vosk obsahuje liečivé látky z lesných byliniek a to pomáha aj ovocným drevinám. Veď sú to živé tvory, podobne ako ľudia,“ dodal ovocinár.
Lunárny kalendár napovie, kedy štepiť
Dôležitý je aj čas, kedy štepiť. Treba žiť s prírodou, rozprávať sa so stromami a sledovať fázy Mesiaca. Štepiť pri dorastajúcom Mesiaci, týždeň pred splnom. Keď ide Mesiac do splnu, príroda ožíva. Miazga prúdi rýchlejšie do koruny. Úspešné prijatie vrúbľov v tomto období je istejšie.
Už sme povedali, že štepiť možno do koruny alebo podpníka. Plánky si treba pripraviť. Najviac plánok rastie okolo chodníkov, kde chodia ľudia. Jedia jabĺčko a ohryzok zahodia. S ním aj semiačko. Ak sa semiačko chytí, vyrastie z neho plánočka. „U nás, v Porube, najviac plánok rastie okolo chodníka na chatu Opalisko a v areáli Mateja Staroňa. Len treba oči otvoriť,“ dodal a vysvetlil, že plánky možno zaštepiť dvojakým spôsobom. Buď na mieste, kde rastie a presadiť ako hotový stromček. Alebo plánky vykopať v jeseni a nechať cez zimu zakoreniť. Sneh obsahuje veľa dusíka. Dakedy sa stane, že hneď na jar možno aj štepiť. Ale väčšinou sa štepí v druhom roku.
Štepiť možno všetko, dokonca aj orgován
V čom je výhoda takéhoto postupu? „Kúpne stromky sa ťažšie prispôsobujú novým klimatickým podmienkam. Obyčajne prídu z lepších podmienok do tvrdších. Nadmorská výška, mrazy, vetry, kyslé dažde, to všetko na ne pôsobí. Doma vypestované podpníky sú odolnejšie zime, voči škodcom, voči ohrýzaniu hrabošmi. A viem, či som zaštepil jarnú alebo zimnú odrodu. Vyberám osvedčený druh ušľachtilej jablone, alebo hrušky. Štepí sa všetko: slivka, višňa, čerešňa, marhuľa, ba aj orgován.“
Najdôležitejší je však vzťah k človeka k tejto práci. „Ovocinár musí byť obdarený trpezlivosťou. Chuť do roboty nesmie chýbať a počítať s tým, že sa všetko nechytí. Najviac ma poteší, keď stretnem záhradkára, ktorému som štepil a s radosťou mi oznámi: Jano, už mám ovocie, čo si zaštepil. A nielen v Porube. Ovocné stromy, čo som zaštepil, rastú aj v Kráľovej Lehote, Liptovskom Hrádku, Žiari, Liptovskom Jáne, Palúdzke, Liptovskom Kríži, Močiare v Demänovej, Ľubeli, Liptovských Sliačoch, Turíku, Smrečanoch, Iľanove, Gôtovanoch, Bobrovci, Trstenom, pod Hájom v Liptovskom Mikuláši, Okoličnom, Behárovciach, Benikoch, ba aj pri Opave na Morave, ale aj v Brandenburgu v Nemecku. Nie je ľahké vymenovať všetky miesta,“ dodal.
Strom možno poznať po ovocí
Tomuto koníčku sa v Závažnej Porube venovali viacerí ovocinári: Michal Iľanovský Hrubký, Milo Iľanovský ocko, Vladimír Broska starší, Michal Kalmárovie a veľa ďalších. Dlhé roky má takéto hobby Rudo Galko - Skubík, z mladších Dušan Niňaj, Vinco Vyšňan a Milan Iľanovský. „Bolo by dobré,“ poznamenal,“ keby pribudli mladší.
Skúsení štepári ich ochotne zasvätia do tajov štepenia ovocných stromov. No potrebná je vôľa a trpezlivosť. Veď prvé ovocie sa objaví u jabloní v štvrtom roku, u hrušiek je to neskoršie.
No duša a rukopis štepárov zostane v stromoch. Tie dávajú úžitok až nasledujúcim generáciám. Napríklad, v ohrade u Galkov, kde dnes býva pani Palásthyová s rodinou rastie vzácna hruška na sušenie. Zaštepil Ján Mikuláš Maliar. Je len jedna takáto hruška v celej Porube. Štepár sa pominul, ale hruška rastie a dáva dobré plody, dodal Ján Broska.“
