LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Poplatok za hodinu opatrovateľskej služby v meste je v súčasnosti rovnaký pre všetkých záujemcov - päťdesiat centov za hodinu.
Od prvého mája bude závisieť od výšky príjmu opatrovaného. Ak je jeho príjem do 290 eur, za jednu hodinu opatrovateľskej služby zaplatí jedno euro. Ľudia s príjmom od 291 do 440 eur zaplatia jeden a pol eura a s príjmom nad 441 eur dve eurá za hodinu.
Každému však musí zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 1,3 násobku životného minima, čiže približne 241 eur. Ak jeho príjem nestačí na platenie úhrady za opatrovanie, prechádza táto povinnosť zo zákona na deti.
Výdavky sú takmer desaťnásobné ako príjmy
V súčasnosti je v Liptovskom Mikuláši 85 opatrovaných ľudí. Podmienkou poskytovania opatrovateľských služieb je rozhodnutie o odkázanosti na ich poskytovanie vydané mestom.
Mesto, ktoré tieto služby poskytuje prostredníctvom opatrovateľov, má zároveň právo určiť výšku poplatku za poskytované služby. Môže byť najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov.
„Tie boli vlani 2,82 eur na hodinu opatrovania, pričom klient platil iba päťdesiat centov. Náklady na hodinu opatrovateľskej služby boli viac ako tri eurá,“ povedala Ľubomíra Gloneková, poverená vedením sociálneho oddelenia na mestskom úrade.
Pripomenula, že v minulom roku boli výdavky na opatrovateľskú službu v meste viac ako 320-tisíc eur a príjmy necelých 37-tisíc eur.
Vyššie dôchodky, vyššie poplatky
„Zvyšovanie poplatkov za opatrovateľskú službu v čase, keď táto vláda zvýšila dane, chce zvýšiť odvody a je zlá ekonomická situácia, považujem za neadekvátne,“ povedal Rudolf Urbanovič a apeloval na sociálny rozmer a sociálne cítenie.
Pavel Bobák navrhol, aby sa poplatky nezvyšovali a ostali rovnaké pre všetkých, podobne sa vyjadril aj Miroslav Boďa.
Štefan Ganoczy sa pozastavil nad tým, prečo majú byť ľudia s vyšším dôchodkami potrestaní vyššími poplatkami. Táto filozofia sa mu nezdala správna ani to, že ak opatrovaný nemá dosť peňazí na opatrovanie, musí doplatiť rodina. Poznamenal, že v Rakúsku, ak nemá, platí obec.
„V Rakúsku je iná ekonomika a asi tam nemajú takú deravú kasu ako v Liptovskom Mikuláši,“ zareagoval Roman Mojžiš.
O rodičov by sa mali postarať deti
Návrh na zvýšenie poplatkov a zmenu VZN prerokovali aj v komisii sociálnej a bytovej. Súhlasila s ním, ale navrhla znížiť výšku poplatku v jednotlivých kategóriách podľa príjmov na 0,75 eur, jedno euro a jeden a pol eura.
Pozmeňovací návrh, ktorý na zastupiteľstve predložila predsedníčka komisie Marta Voštináková, však poslanci neschválili.
Najmladší poslanec v liptovskomikuláškom mestskom parlamente Vincent Kultán sa vyjadril, že v prvom rade by sa o svojich blízkych mala postarať rodina, s čím súhlasil Milan Trnovský a viacerí poslanci. Tak, ako sú povinní postarať sa rodičia o svoje deti, mali by sa v starobe postarať deti o svojich rodičov a nespoliehať sa, že to za nich urobí obec a štát.
Zvýšenie poplatkov za opatrovateľské služby a nové VZN napokon väčšina poslancov na marcovom rokovaní mestského zastupiteľstva odsúhlasila. Trinásti boli za, piati proti a dvaja sa zdržali hlasovania. Bývalý primátor Ján Blcháč sa na rokovaní nezúčastnil.
Opatrovateľská a ošetrovateľská
Po hlasovaní zdôraznil primátor Alexander Slafkovský, aký je rozdiel medzi opatrovateľskou a ošetrovateľskou službou. Ošetrovateľská zahŕňa zdravotnícku starostlivosť, poskytuje ju, napríklad, ADOS, agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti a je platená z nemocenského poistenia.
„Opatrovateľská služba je doniesť nákup, odniesť nákup, umyť okná, porozprávať sa, odviesť na záchod, pomôcť umyť, obliecť, učesať. Je to vlastne pomocnica v domácnosti za obecné peniaze. Aj pri zvýšení poplatkov, ktoré sme schválili, ešte stále dve tretiny tejto služby budeme platiť z mestského rozpočtu,“ povedal A. Slafkovský.
Primátor pripomenul, že opatrovateľskú službu v meste poskytuje aj katolícka charita a evanjelická diakonia. Poznamenal, že mesto si dalo vlastný gól, keď im v predchádzajúcom období poskytlo príspevok na túto činnosť ako dar namiesto toho, aby s nimi uzatvorilo zmluvy.
„Keby ich malo, mohlo získať väčšiu časť peňazí naspäť, pretože štát obciam tieto služby preplácal a je predpoklad, že bude aj tento rok,“ poznamenal Slafkovský.
