BEŠEŇOVÁ. Zaujímalo ich aj smerovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie po roku 2013. Zhodli sa, že súčasná politika únie je voči poľnohospodárom v nových krajinách diskriminačná a môže byť aj likvidačná.
Chcú si preto po roku 2013 presadiť rovnaké a spravodlivejšie podmienky a nastavenie podporných mechanizmov pre všetkých členov únie.
Produkcia im výrazne poklesla
„Momentálny stav v našom odvetví nie je dobrý," upozornil predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík. Predstavy sa po vstupe do Európskej únie poľnohospodárom nenaplnili, pokračuje prepad produkcie a s tým súvisiaci pokles pracovných príležitostí.
Slovensko je, podľa M. Semančíka, niekde na úrovni štyridsiatich percent v chove ošípaných oproti minulosti.
„V podstate dovážame cudziu pridanú hodnotu aj napriek tomu, že vieme byť sebestační. Stávame sa odbytiskom západnej Európy, čo je pre nás neprípustné. Neustále upozorňujeme, že ak sa nezastaví trend roztvárajúcich sa nožníc medzi starými a novými členskými štátmi vo vzťahu k podporným mechanizmom, nemuseli by sme to už dlhšie vydržať."
Slovenskí farmári dostávajú jednu tretinu dotácií oproti, napríklad, rakúskym kolegom. Aj keď je v únii voľný pohyb tovaru, konkurovať im môžu len veľmi ťažko. Dôležité je, aby sa vytvorili podmienky pre návrat tradičných plodín do regiónov.
Pestujú obilie a repku na vývoz
Po vstupe do únie očakávali aj českí poľnohospodári vyššie dotácie, ale odvtedy pociťujú rok čo rok pokles produkcie hlavne v živočíšnej a rastlinnej výrobe.
Ešte v roku 2003 boli, napríklad, v produkcii ošípaných sebestační. Mali dokonca dvadsaťpercentnú nadprodukciu, ktorú vyvážali. Dnes polovicu spotreby Českej republiky dovážajú.
„V rastlinnej výrobe nám síce rastie produkcia obilia a repky na export, ale na druhej strane výrazne upadá pestovanie špeciálnych plodín ako, napríklad, zemiakov, cukrovej repy, chmeľu, zeleniny či ľanu. Uprednostňujeme pestovanie plodín na export a komodít, ktoré majú vyššiu pridanú hodnotu, pestujeme menej. To znamená, že môžeme z nich vyrábať potraviny a zamestnať ľudí. Budúce rozpočtové obdobie 2014 až 2020 bude preto pre nás zlomové," potvrdil slová slovenského kolegu prezident Českej agrárnej komory Jan Veleba.
Keďže sa problém dotýka všetkých krajín Vyšegrádskej štvorky, chcú spoločne presadiť, aby prechodné obdobie po roku 2013 skončilo.
„Potrebujeme sa konečne prepracovať k rovným a spravodlivým podmienkam na podnikanie v poľnohospodárstve v rámci celej Európskej únie, ale rokovania nie sú jednoduché, keďže únia robí všetko, aby prechodné obdobie pre nových členov trvalo aj naďalej," dodal Semančík.
