Utorok, 23. január, 2018 | Meniny má Miloš
Pridajte si svoje mesto

Vlastným telom mienia zastaviť vývoz odpadu

Kľačianska dolina sa, podľa názoru starostky, mení na smetisko. Podnikateľ tam spracovával odpad.

Pri prácach na stavbe protipožiarnych ciest vznikali jamy. Starostka tvrdí, že do nich dávali kaly, podnikateľ zase, že išlo o rekultivačnú zmes.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ: ARCHÍV MY LIPTOVSKÉ NOVINY)

LIPTOVSKÉ KĽAČANY. Súkromný podnikateľ chcel zhodnocovať odpady v Kľačianskej doline. Koncom januára požiadal obec Liptovské Kľačany o stanovisko na výrobu pôdnych pomocných látok. Tie sa vyrábajú zhodnocovaním rozložiteľných a nerozložiteľných odpadov. Podnikateľovým cieľom bolo zahumusiť pôdu v jamách, ktoré zostali po výkopových prácach na protipožiarnych lesných cestách.

Obec mu nevyhovela a podnikateľ podal žiadosť na Obvodný úrad životného prostredia v Liptovskom Mikuláši, aby boli Liptovské Kľačany zo žiadosti o nakladanie s odpadmi vyčiarknuté. Úrad mu vyhovel, v jeho povolení na nakladanie s odpadmi nie sú uvedené Liptovské Kľačany. Aj napriek tomu, podľa slov starostky Viery Tomčíkovej, do Kľačianskej doliny vyviezol od polovice marca 40 nákladných áut s kalmi, ktoré pochádzali z čistiarne odpadových vôd.

Starostka nedovolí, aby sa z obce stalo smetisko

„Na akúkoľvek činnosť, ktorá súvisí s nakladaním s odpadom, potrebuje každý povolenie z príslušného úradu životného prostredia a od obce. Platí to aj vtedy, keď to robí na vlastnom pozemku alebo má naň nájomnú zmluvu. Firme sme nič také nepovolili," vysvetlila starostka obce.

„Nákladné auto plné šedo-čierneho kalu som chcela zastaviť vlastným telom. Som vyštudovaná chemička, viem ako páchnu a vyzerajú kaly. Nevzdáme sa, musíme zastaviť, aby sa z našej obce stalo smetisko, veď by nás budúce generácie pozabíjali. Nedovolím, aby sa do Kľačianskej doliny vyviezol čo i len jeden nákladiak s odpadom. Ak bude treba, urobíme aj živú reťaz," povedala starostka, ktorá podala podnet na prešetrenie na políciu, Obvodný úrad Životného prostredia v Liptovskom Mikuláši, Slovenskú inšpekciu životného prostredia, ale i úrad boja proti korupcii.

„V období, keď sa svet ponoril na hodinu do tmy, aby si ľudia uvedomili, akých prešľapov sa dopúšťame voči prírode, sa do Kľačianskej doliny valili nákladné autá s odpadom," dodala Tomčíková.

„Podnikateľ tvrdí, že odpad používa na spevnenie ciest. Na to ale musí do kalov zapracovať pomocné látky, ktorých tvorba trvá jeden rok. Jednoducho odkope sto metrov dlhú jamu, naleje do nej kal z čistiarne odpadových vôd a zasype ho zemou," spresnila starostka Liptovských Kľačian.

Podnikateľ tvrdí, že nedováža kal, ale výrobok

„Výrobok vyrábam v priestoroch Liptovskej vodárenskej spoločnosti a až potom ho priveziem na miesto. Do pôdy nejdú odpady, teda kaly, ale rekultivačná zmes, na ktorú mám všetky povolenia a certifikáty. Pridávaním ďalších látok prejde odpad zhodnocovaním, nadobúda iné vlastnosti a stáva sa z neho rekultivačná zmes. Tá sa zmieša so zeminou a dáva sa na príslušný svah, čím sa spevní.

Po výkopových prácach na protipožiarnych cestách vznikli terénne nerovnosti na príkopových hranách ciest, na ktoré sa aplikuje rekultivačná zmes. Do pôdy sa dostávajú pôdne pomocné látky, ktoré zabezpečujú výživu rastlinám. Týmto konaním sa zabraňuje eróznym vplyvom, zvyšuje sa retenčnosť a absorbčnosť pôdy, čím sa vylepšuje celkový zdravotný stav rastlín a chráni životné prostredie.

Dňa 17. marca som oznámil obci Liptovské Kľačany, že do pôdy budem zapracovávať certifikovaný výrobok, teda rekultivačnú zmes, nie odpady - kaly," povedal majiteľ spoločnosti, ktorá zhodnocuje odpad v Liptovskej vodárenskej spoločnosti Liptovský Mikuláš v zmysle zákona o hnojivách.

„Na túto činnosť vydala obec právoplatné stavebné povolenie. K stavebným projektom sa vyjadrili rôzne inštitúcie, napríklad, Obvodný lesný úrad Liptovský Mikuláš, Národný park Nízke Tatry, Obvodný úrad životného prostredia alebo Krajský úrad Životného prostredia v Žiline. Na umiestnenie a realizáciu stavieb boli starostkou obce Liptovské Kľačany vydané povolenia verejnou vyhláškou. Konanie starostky je preto paradoxné. Najskôr túto činnosť povolí v stavebnom povolení, a potom bojuje proti nej," dodal podnikateľ.

„Môžem hodnoverne preukázať cestou mýtnych brán, že v dňoch od 21.3. do 25.3. sa vyviezlo 18 áut rekultivačnej zmesi, čo je 3,6 auta za deň," doplnil podnikateľ.

„Je pravda, že obec vydala stavebné povolenie. Avšak len na použitie rekultivačnej zmesy pri zahŕňaní jám, nie surových nebezpečných kalov. Predsedsa obecnej komisie životného prostredia podnikateľa vyzval, aby nám ukázal odkiaľ rekultivačnú zmes vozí. Ten to ale rázne odmietol," bráni sa starostka.

S odpadmi chceli nakladať aj v Partizánskej Ľupči

Podnikateľ požiadal Úrad životného prostredia v Liptovskom Mikuláši o povolenie pre nakladanie s odpadmi aj na území Partizánskej Ľupče. Firma požiadala obec o vydanie stanoviska k plánovanej činnosti zahumusovania pôdy a následnej výsadby rýchlorastúcich drevín.

Starosta preto zvolal verejný hovor s ľuďmi, ktorý je poradným orgánom poslancov. Na jeho základe potom prijímajú právoplatné rozhodnutia. Prišlo takmer 110 ľudí, drvivá väčšina zaujala odmietaný postoj a nesúhlasili, aby miestom nakladania s odpadmi boli pozemky v Partizánskej Ľupči.

„Na územiach, kde chce robiť túto činnosť, máme naplánované investície a ďalšiu výstavbu. Zabezpečili sme, aby tam nebola už žiadna aktivita, okrem tej, ktorú tam plánujeme. Ľudia majú podozrenie, že do pôdy firma zapracováva kaly, ktoré iba prihrnie zeminou," povedal Ľubomír Frič, starosta Partizánskej Ľupče.

Úrady začali prípad prešetrovať

Starostka Liptovských Kľačian je bezmocná, obrátila sa na úrady, aby začali konať a zastavili, podľa nej, nezákonný vývoz odpadu. Miroslav Potančok, prednosta Obvodného úradu životného prostredia v Liptovskom Mikuláši, potvrdil, že vývoz do Kľačianskej doliny sa zastavil. Pokutu môže v prípade zistenia porušenia zákona udeliť Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá vývoz, na podnet starostky, prešetruje.

„Ak spoločnosť naozaj vyvážala odpad do územia obce Liptovské Kľačany, tak ako to tvrdí starostka obce, bolo to bez príslušného povolenia Obvodného úradu životného prostredia v Liptovskom Mikuláši. Vo veci môže ďalej konať až po skončení šetrenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ak bude na úrad doručená žiadosť, podnet alebo ak úrad zistí nové porušenie zákona," povedal Miroslav Potančok prednosta Obvodného úradu životného prostredia.

Prípad má už v rukách polícia. „Môžeme potvrdiť, že polícia v Liptovskom Mikuláši prijala 13.4. trestné oznámenie vo veci podozrenia z prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi. Prípadom sa bude ďalej zaoberať polícia," povedala žilinská policajná hovorkyňa Jana Balogová.


  1. V lavíne zahynul poľský skialpinista 2 503
  2. Ako dobre poznáte Liptov? 366
  3. Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom 318
  4. Vo Važci otvorili Otcovu stodolu na pomoc mužom 177
  5. Radostný počin dvoch bratov sa zrodil takmer bezodpadovo 177
  6. MAS bude zárukou dobrej spolupráce medzi obcami 166
  7. V obchodnom dome nahlásili bombu, išlo o planý poplach 163
  8. Na sedačkovej lanovke v Jasnej skolaboval 64-ročný lyžiar 128
  9. Devastácii prírody by sa mohlo predísť ekologickým cestovným ruchom 119
  10. Robí reklamu fašiangovej tradícii aj recyklácii 93

Najčítanejšie správy

Mikuláš

V lavíne zahynul poľský skialpinista

Západné Tatry majú prvú tohtoročnú obeť. V lavíne tam včera zahynul mladý skialpinista.

Ako dobre poznáte Liptov?

Otestujte svoje vedomosti o Liptove. Pripravili sme pre vás prvý zo štvorice testov. Odpovedzte na zaujímavé otázky z histórie, geografie, športu, ale aj rekordoch a spoznajte liptovské naj.

Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom

So zaparkovanými autami na obecných alebo krajských cestách majú problém viaceré liptovské obce. Proti sebe stoja ohľaduplnosť a zákon.

Vo Važci otvorili Otcovu stodolu na pomoc mužom

Otcova stodola bude miestom stretávania sa mužov, aby si pomáhali v osobnostnom a duchovnom raste.

Radostný počin dvoch bratov sa zrodil takmer bezodpadovo

Janko a Vladko. Vekový rozdiel im nedoprial veľa spoločných detských hier, dospelosť im dovolila vyhrať sa s veľkou ekostavebnicou, dokonca takmer bezodpadovou.

Blízke regióny

Prezident Andrej Kiska: Panelovka je hanba

Prezident republiky navštívil Turčianske Teplice. Po rokovaní s primátorom Igorom Husom sa stretol aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

Ťažká cisterna zlomila most. Pozrite, ako zareagovala obec

Jasenovčania vyriešili havarijnú situáciu rýchlo. Nový most postavili za dva dni.

Treba si navzájom viac otvoriť dvere

V Martine dnes popoludní otvorili Konzulát Srbskej republiky na Slovensku. Je druhým v republike. Podobné zastupiteľské pracovisko funguje už aj v Košiciach.

FOTO: Prezident Andrej Kiska v Turčianskych Tepliciach

Hlava štátu dnes navštívala kúpeľné mesto v Turci. Okrem prijatia na mestkom úrade Andrej Kiska debatoval aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

V potoku našiel hrdzavý kus železa. Vykľula sa z neho praveká sekerka

Archeológovia nekopú dinosaury, v praveku nebola Orava vyľudnená a pokrytá ľadom a nie je pravda, že by sa pravekí ľudia od nás celkom líšili. Pravda však je, že nelegálni kopáči a detektoristi stále pripravujú ľudstvo o krehké známky histórie. Dedičstvo ukryté pod zemou potrebuje našu ochranu.

Všetky správy

Zarábajú milióny na úkor štátu. Priekupníkov dreva sa nedarí odstaviť

Niektoré firmy, ktoré len skupujú drevo a posúvajú ho ďalej, majú s Lesmi SR uzatvorené nevypovedateľné zmluvy.

Po streľbe v petržalskom paneláku zostali dvaja mŕtvi

Na chodbe polícia našla telo ženy a muža, na mieste našli dieťa.

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

Prečo ľudia podvádzajú? Prieskum dal jasnú odpoveď a nie je iba jedna

Aké sú motivácie tých, ktorí páchajú neveru a prečo sú aj šťastní ľudia neverní?