Veľká noc bola pôvodne jarným sviatkom na počesť bohyne svetla a jari, nazývanej Easter, Ostara , Astara či Ištar. Ešte pred veľkonočnými sviatkami v mnohých slovenských dedinách vyniesli, podpálili a utopili Morenu, Murienu či Marmulienu.
Smrtná a Kvetná nedeľa
Morena predstavovala zimu a smrť a vynášali ju väčšinou dva týždne pred Veľkou nocou na takzvanú Smrtnú nedeľu. Volali ju aj Šúľková, pretože na obed varievali dlhé šúľance, aby sa urodili dlhé obilné klasy. Väčšinou vynášali ženskú figurínu, ale v Liptove aj mužskú. Volali ju Dedko. Trestali ho za to, že sú prázdne komory a nemajú čo jesť a spievali: Dedko náš, dedko, požral si nám všetko.
Po Smrtnej nedeli nasledovala Kvetná. Počas nej v kostoloch svätili vŕbové konáriky, ktorým pripisovali magickú a liečivú moc. Dievčatá chodievali so zelenými konárikmi na obchôdzky a spievali.
Židovská pascha
Kresťania si počas veľkonočných sviatkov pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Tento sviatok nadväzuje na židovskú paschu, ktorá sa slávila od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia izraelského národa z egyptského otroctva.
Zelený štvrtok
Zelený štvrtok je deň Poslednej večere Ježiša Krista s učeníkmi. Názov dostal podľa Olivovej hory, kde sa začalo Ježišovo najväčšie utrpenie. V tento deň utíchajú zvony a ozývajú sa rapkáče, aby vyhnali všetko zlé. Bolo rozšírené úslovie, že všetky zvony odlietajú do Ríma a vracajú sa až v Bielu sobotu.
Kristus pri Poslednej večeri umyl svojím učeníkom nohy a to isté robieva pápež vo Vatikáne. Na Zelený štvrtok umyje nohy dvanástim kňazom, vyspovedá dvanásť ľudí, ktorých si náhodne vyberie z davu a večer vedie procesiu po krížovej ceste.
Na Zelený štvrtok sa ľudia chodievali umývať do potoka, aby boli zdraví aj krásni. Jedli hlavne zelené jedlá, napríklad, špenát či mladú žihľavu, ktorá prečisťovala krv. Niekde nosili domov mravce, ktoré mali priniesť do domu blahobyt.
Veľký piatok
Veľký piatok je deň Ježišovho úmrtia na kríži a deň najväčšieho pôstu. V tento deň sa nesmelo hýbať so zemou, kopať ani siať.
Večer natierali gazdovia dvere stajní kolomažou alebo cesnakom, aby uchránili domáce zvieratá od zlých stríg. Ráno dali ovciam soľ, aby boli zdravé, ostrihali ich, aby mali kvalitnú vlnu a označkovali, lebo verili, že v tento deň rany najmenej bolia a najrýchlejšie sa hoja.
Biela sobota
Na Bielu sobotu sa vo veľkom upratovalo, pralo, bielili, pieklo a varilo, v kostoloch svätili oheň. Ním zapaľovali veľkonočnú paschálnu sviecu (paškál). Lampy naplnili novým olejom a starý spálili pred kostolom. Tento úkon nazývali „pálenie Judáša.“
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa je dňom zmŕtvychvstania Ježiša Krista a koncom pôstu. Bolo zaužívané svätenie jedál v kostoloch. Po príchode domov bývala veľká hostina. Omrvinky z chleba a škrupinky z vajec si ľudia odkladali a vhodili ich do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda.
Veľkonočný pondelok
Na Veľkonočný pondelok chlapci kedysi oblievali dievčatá vedrami s vodou alebo ich rovno hodili do potoka. Dnes dávajú prednosť voňavkám.
Šibanie má zrejme pôvod aj v kresťanskej tradícii. Vojaci, ktorí strážili Kristov hrob, korbáčmi od neho odháňali ženy. V ľudových predstavách bolo cieľom šibačiek zahnať zlé sily a prebudiť v človeku sviežosť, rast a plodnosť.
