LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Remeselnícke variácie na veľkonočnú tému organizujú v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši už tradične každý rok. Doteraz predvádzali remeselníci svoje výrobky a zručnosť v hlavnej budove múzea na Školskej ulici. Pre rekonštrukciu, ktorá je naplánovaná na dva roky, však budovu nedávno zatvorili, a tak podujatie usporiadali v budove na Ulici 1. mája v expozícii venovanej jaskyniarstvu.
Jaskyniarsko-veľkonočné kombinácie
Sedem remeselníkov, stojacich vedľa kvapľov, privítala jeho riaditeľka Dana Šubová slovami: „V týchto priestoroch otvárate pre nás nielen novú jar, ale aj novú éru nášho múzea. V tejto budove budeme viac ako dva roky a vy nám ju teraz posväcujete svojimi výrobkami.“
Remeselníci si rozložili výrobky na stolíkoch pred vitrínami s výjavmi a predmetmi z jaskýň, a tak vznikli nevšedné jaskyniarsko-veľkonočné kombinácie. Ľubici Zaťkovej pri zdobení medovníkov dýchal na chrbát jaskynný medveď, Eva Elekešová háčkovala v Gombaseckej jaskyni, drotárka Monika Porubčanská mala vedľa seba pušku a za sebou lebku.
Monika Porubčanská (vľavo) a Verona Štaffenová. Vo vitríne a nimi bola lebka aj puška. FOTO: (BEA)
Okrem odrôtovaných vajíčok a krčiažkov priniesla M. Porubčanská aj vybielené vŕbové prúty. Dala ich do vázy a vešala na ne drôtených vtákov a iné ozdoby. Na stole sa vynímali aj veľkonočná mačka a myš, ale konflikt nehrozil. Obe boli totiž z drôtu.
Vajíčka zdobí makom, šošovicou aj cestovinami
Vedľa drotárky maľovala vajíčka Verona Štaffenová. Obe pochádzajú zo Žiliny, mali oblečené kroje a na hlavách čipkované čepce. Aj niektoré vajíčka, ktoré vyzdobila V. Štaffenová, pripomínali tak trochu čepce. Boli dierkované a vyzerali ako čipka zvaná madeira. „Dierky robím modelárskou vŕtačkou a dobrusujem pilníkom. Vŕtam iba tenkými vrtákmi, lebo čím hrubší, tým viac vajcia praskajú.“
Vedľa kraslíc stála armáda zajacov. Jedni boli zo šúpolia, druhí z medovníkového cesta.
Eva Elekešová z Liptovského Mikuláša príde takmer na každú remeselnícku výstavu s nejakou novinkou. „Teraz obhačkovávam umelohmotné vajíčka z kinder vajec a robím z nich kuriatka, kačiatka aj myšky,“ povedala a ukázala ďalšiu novinku - kraslice, na ktorých bolo venovanie z cestovinových písmeniek. Vajíčka zdobí aj makom, šošovicou a farebnými pierkami.
Eva Elekešová háčkovala kuriatka. FOTO: BEA
Patchworkové kraslice aj vianočné gule
Originálne kraslice vystavovala v múzeu Jana Madajová z Jalovca a vysvetlila, ako ich vyrába. „Je to nešitý patchwork. Nepoužívajú sa pri ňom ihly ani nite, iba špendlíky a stužky. Nastrihám ich do rôznej dĺžky a šírky a skladám takým spôsobom, že ich otáčam, takže špendlíky nevidno. Vo vnútri je polystyrén. Stužky môžu byť obyčajné alebo saténové. Saténové sú lesklé a majú tú výhodu, že nemusíte dávať pozor, čo je rub a líce. Ale ťažšie sa s nimi robí, lebo sa kĺžu a utekajú pod rukami. Nie je to až také zložité, ale treba mať trpezlivosť a fantáziu.“
J. Madajová prezradila, že s technikou nešitého patchworku sa zoznámila pred rokom v nemocnici. Základy ju naučila pacientka, s ktorou ležala v tej istej nemocničnej izbe, obom operovali chrbticu. Doma našla na internete patchworkovú vianočnú guľu aj s popisom a urobila ju. Trvalo jej to osem hodín.
Postupne sa zdokonaľovala, naučila sa robiť hviezdy, srdiečka a stále zložitejšie vzory a tvary. Dnes urobí pačvorkovú vianočnú guľu či veľkonočné vajce približne za dve až tri hodiny. „Musela som sa niečím zaoberať, aby som nemyslela na to, že ma bolí chrbát. Už rok som doma, nezamestnaná, na čiastočnom invalidnom dôchodku a ručné práce ma vždy veľmi bavili.“
Jana Madajová používa techniku nešitého patchworku, vyšíva obrazy, odrôtováva vajíčka aj kamienky.
FOTO:(BEA)
Vyšila už stopäťdesiat obrazov
Jana Madajová už dvadsaťpäť rokov vyšíva, hlavne obrazy. Doteraz ich vyšila asi 150. Za svoje celoživotné dielo považuje obraz Ježiša na Olivovej hore. Vyšívala ho desať mesiacov, použila 29 farieb a urobila 168-tisíc stehov. Obraz visí v modlitebni v Jalovci.
„Darovala som ho cirkvi pri príležitosti prvého výročia úmrtia mamy. Od osemnástich rokov bola nepočujúca a vychovala štyri deti. Nikdy nás nepočula zaplakať ani nič povedať. Mala vzťah k ručným práca, šila, štrikovala, háčkovala a ja som to po nej zdedila.“
Návštevníci obdivovali okrem patchworkových kraslíc aj ryby, ktoré J. Madajová urobila z kamienkov a drôtu. Odrôtováva aj vajíčka, časť domaľuje a vrch dozdobí malými korálkami. Nazvala ich tri v jednom.
V múzeu voňal včelí vosk aj vrbina
Medzi remeselníkmi v múzeu boli aj dvaja muži, ktorí mali svoje stanovištia pod oblokmi. Peter Brokuta z Ružomberka priniesol sviečky aj voňavé obrazy z včelieho vosku, Milan Revalo z Turian zase košíky a vŕbové prúty, z ktorých plietol korbáče.
„Toto sú koše z poslednej zábavy, lebo ženy mi dali košom,“ zažartoval majster košikár. List majstra mu udelil Cech košíkárov, ktorý má sídlo v Rudníku.
Robí aj misky, ošátky, brezové metly a občas vyrezáva. „Košíky ma naučil pliesť sused, keď som bol malý chlapec a chytila ma choroba. Už ich robím skoro šesťdesiat rokov. Vôňa vrbiny je jedna z najkrajších vôní, ktoré poznám."
Majster košikár Milan Revalo. FOTO:BEA
