LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Žiaci základných a stredných škôl v Lipovskom Mikuláši sa stretli s človekom, ktorého, ako hovorí, nezaujíma, či niekedy brali drogy. Cieľom prednášok na jedenástich školách v meste bolo podať žiakom odborné fakty a vysvetliť ich takým jazykom, aby to nielen pochopili, ale si pravdu o drogách aj zapamätali. Dostali informácie, na základe ktorých sa môžu rozhodnúť samy, či dovolia, aby im drogy zobrali život.
Najčastejšou otázkou, ktorú kladú žiaci prednášateľovi Petrovi Remperovi z Občianskeho združenia Slovensko bez drog, je, či už niekedy bral drogy.
„S francúzskym kolegom dostávame túto otázku veľmi často a obaja máme na ňu rovnakú odpoveď. Ty si už skúšal skočiť z dvanásteho poschodia, aj keď vieš, že to dopadne zle? Alebo to skús iba s igelitovým vreckom, uvidíš, čo sa s ním stane, keď spadne na zem. Niektoré veci nemusíš robiť, aby si vedel, že to dopadne zle,“ povedal Remper.
Liečiť závislosť nie je ako liečiť chrípku
Každú hodinu zomrie na predávkovanie jeden občan Európskej únie. Štatistiky sú alarmujúce a pred obrovským celospoločenským problémom netreba zatvárať oči. Prevencia je oveľa viac úspešnejšia ako liečba závislosti.
„Účelom prednášok je silná prevencia, vediem deti k tomu, aby sa k drogám ani len nechceli priblížiť a na druhej strane, aby porozumeli tomu, čo spôsobujú telu a mysli človeka. Liečiť narkomana nie je ako liečiť chrípku. Ľudom sa ani nesníva, aká je to ťažká práca. Personál musí byť pri narkomanovi dňom i nocou. Musí byť nielen vyškolený, ale aj zapálený pre pomoc druhému, aj keď to on sám odmieta. Narkoman má zničené telo a efektivita liečenia je malá. Veľa ráz sme počuli, že človek absolvoval liečenie aj niekoľkokrát a stále nie je čistý. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že vyliečený narkoman neexistuje,“ vysvetlil Remper.
Díleri drog ho nemajú radi
Prednášateľ navštívil počas troch týždňov základné a stredné školy v Liptovskom Mikuláši. Nepýtal sa žiakov, či už majú skúsenosti s drogami, či alkoholom. Nie je to pre neho dôležité a ani to nie je dôvod, prečo mladým ukazuje a objasňuje, čo sú drogy.
„Raz mi žiak po prednáške povedal, že mňa díleri drog nemajú radi. Potešilo ma to, lebo som vedel, že pochopil hlavný zmysel prednášky. Nerozprávam im o drogách preto, aby som ich presviedčal, že sú zlé. Hovorím im niečo, čo v živote nepočuli,“ povedal Remper.
Prečo dostali aj mikulášski žiaci iné informácie, ako im dáva, napríklad, polícia? „Základ tkvie práve vo faktoch a spôsobe, akým sa k deťom dostanú. Nevedia, že mari- huana má v sebe 400 škodlivých látok, z ktorých 30 spôsobuje rakovinu. Úspešnosť liečby rakoviny je mizerná, nikto nepozná účinný a stopercentný liek,“ priblížil Remper.
Medzi ďalšie spojitosti, ktoré im prednášateľ vysvetlil, bolo, že, napríklad, marihuana spôsobuje omeškanie ľudského rozmýšľania o dve sekundy. „Skúste si predstaviť, že takéto omeškanie má šofér auta, ktoré sa valí obrovskou rýchlosťou po diaľnici,“ pýtal sa Remper mikulášskych žiakov.
„Prečo toľko narkomanov či alkoholikov zomiera preto, že počas zimy zamrznú? Drogy alebo alkohol spôsobujú, že nedokážu správne zanalyzovať situáciu, nedôjde im v čas, že sa musia skryť do tepla, a tak na mraze zomierajú,“ dodal Remper.
Cieľovou skupinou sú práve žiaci druhého stupňa základných škôl a stredoškoláci. „Táto skupina je veľmi ľahko ovplyvniteľná, najmä zo strany dílerov, a zároveň deti vo veku od 10 do 18 rokov sú pomerne prístupné a nenáročné na formovanie.
Škola je tá inštitúcia, ktorá modeluje ľudí. Nielen že sa stará o to, aby sa niečo dozvedeli a dáva im vedomosti, ale vedie ich aj k tomu, aby niečo dosiahli a konali v prospech spoločnosti,“ vysvetlil Remper.
Protiváhou závislosti môže byť aj šport
Účinnou motiváciou, ako deti zaujať, je aj šport. Liptovskí športovci a úspešní reprezentanti Slovenska Petrovi Remperovi veľmi ochotne pomohli a sami prišli deťom porozprávať o vysokých métach, ktoré dosiahli bez toho, že by čo i len pomysleli na drogy.
„Ako protiváhu života s drogami ukazujem žiakom život so športom. V Liptovskom Mikuláši je veľa úspešných reprezentantov, ktorí sú ústretoví a ochotní napriek tomu, že sami majú málo času. Veľmi sa mi páči, že bez problémov prišli medzi deti. Práve títo ľudia dokážu zmysel prednášky úžasne pozdvihnúť a motivovať žiakov,“ priblížil Remper.
Projekt Občianskeho združenia Slovensko bez drog tak v Liptovskom Mikuláši podporili kajakári Martin Halčin a Peter Cibák, kanoista Alexander Slafkovský mladší, hokejisti Martin Kriška a Jerguš Bača.
Je zaujímavé, že veľa z tých, ktorí sa ocitli na šikmej ploche, sa potom nájdu v bojových športoch. Majú kde vybiť nahromadenú energiu a ešte k tomu dosahujú obdivuhodné výsledky. „Ukážeme im, spoločne s reprezentantmi, že športom môžu dosiahnuť oveľa väčší úspech ako všetci politici dohromady.“
Príbeh o narkomanovi Gejzovi
„Bol raz jeden Gejza, ktorý bral drogy. Jedného pekného dňa si povedal: „Koniec! Zničil som si zdravie, minul som všetky peniaze, nemám ani jedného kamoša.“ Gejza vydržal celučičký rok, nezobral ani jednu dávku drogy. Raz išiel na prechádzku, cítil sa veľmi dobre, hoci pred rokom nevedel rozpoznať, či je deň, či noc. Stretol svojich bývalých kamarátov, ako hrajú jeho obľúbenú hru. Čo myslíte, aká hra to bola?“
„Futbal!“ zborovo zakričali mikulášski žiaci na otázku Petra Rempera. Súhlasne sa usmial. „Gejza prišiel k nim, spýtal sa, či si môže s nimi zahrať. Čo myslíte, čo mu povedali? „Povedali nie!“ opäť odpovedali deti.
„Nechceli ho zobrať medzi seba, vedeli, že nevládze. Kto by chcel takého hráča do tímu? Nikto. Nakoniec ich ale nejako presvedčil a uprosil. Zobrali ho. Behal, skákal, hlavičkoval, spotil sa. Viete o tom, že vitamíny ale aj drogy sa ukladajú do tukového tkaniva? Čo si telo berie naspäť do krvného obehu? „Vitamíny a drogy,“ odpovedali deti hlasno, akoby na povel.
„Správne,“ odpovedal im Repmer. „Náš Gejza dostal chuť. Z tukového tkaniva, zásobárne energie, sa mu drogy dostali naspäť do tela. Ale čo je to tá chuť? Všetci máme radi zmrzlinu. Predstavte si, že cítite obľúbenú chuť svojej zmrzliny na jazyku. Zrazu vám ju ale niekto vyrazí z ruky. Čo sa stane?“ pýtal sa Remper detí opäť.
„Budem nahnevaný. Asi by som ho zbil. Nadám mu,“ vymysleli deti rôzne odpovede. „Čo ale vidí človek v tej chvíli? Jeho obľúbená zmrzlina, ktorej chuť stále cíti na jazyku, leží na chodníku. Náš Gejza sa rozbehol k telefónnej búdke a zavolal pánovi XY. Čo myslíte, kto to bol?“ obrátil sa na žiakov s jednoduchou otázkou. „Díler!“ detská odpoveď na seba nenechala dlho čakať.
„Gejza kúpil drogy a užil ich. Ráno sedí pri šálke kávy a ľutuje sa. To nie je pocit radosti ani šťastia. Pýta sa sám seba, ako je to možné. Po roku? Veď drogy sa vyplavujú z tela. To je síce pravda, ale nie všetky. Niektoré zostanú v tele týždeň, niektoré aj viac rokov, LSD dokonca niekoľko desaťročí. Je to vlastne len chuť, ktorá je taká silná, že ho ovláda a celkom Gejzu zlomí,“ priblížil Remper klasický priebeh drogovej závislosti.
Deti, nech boli predtým akokoľvek nepozorné, počúvali príbeh s veľkým záujmom.
