Mesto Liptovský Hrádok zefektívnilo prácu Bytového podniku, aby konateľ alebo štatutár mesta mohol pružnejšie rozhodovať o chode či rozvoji spoločnosti
LIPTOVSKÝ HRÁDOK. „Všetky základné aj zásadné rozhodnutia môžeme po novom predložiť na mestskom zastupiteľstve a nemusíme zvolávať valné zhromaždenie, čo nám prácu výrazne uľahčí,“ vysvetlil Miloš Barak, konateľ Bytového podniku (BYP) v Liptovskom Hrádku.
Tým, že mesto upravilo štatút a niektoré kompetencie presunulo aj na primátora, by rozhodovanie v podniku malo byť oveľa pružnejšie.
Prispôsobili štatút mesta
„Prispôsobili sme štatút mesta a zakladateľskú listinu Bytového podniku, ktorý je stopercentná obchodná spoločnosť mesta, aby konateľ BYP alebo štatutár mesta mohol rýchlejšie reagovať, napríklad, na výstavbu bytov či iné investície,“ upresnil primátor Branislav Tréger.
„Všetky ostatné aktivity, ktoré sa týkajú vstupu do spoločnosti, predaja časti spoločnosti, nákupu či narábania s majetkom, ostalo v kompetencii poslancov zastupiteľstva, ktorí sú aj spoločníkmi bytového podniku,“ dodal primátor.
Z práv podniku neubrali
Pred zmenou štatútu muselo každý krok schváliť valné zhromaždenie a odsúhlasiť postup, či je dobrý, alebo zlý.
„Bolo to veľmi nepraktické a zdĺhavé, my sa dokážeme dohodnúť za týždeň a predtým to trvalo aj niekoľko mesiacov. Bytový podnik je síce samostatnou obchodnou spoločnosťou, ale na druhej strane spoločnosť patrí mestu. Paradoxom bolo, že mesto na ňu dosah nemalo. Z práv, ktoré BYP mal sme mu neubrali, s majetkom môže disponovať ako predtým, mesto naň dosah nemá. Išlo hlavne o to, aby sme, napríklad, pri výstavbe bytov mohli reagovať pružnejšie a nemuseli zdĺhavo odobrovať každý krok. Pri väčších investíciách musia výberové konanie naďalej potvrdiť spoločníci či zastupiteľstvo,“ uzavrel Tréger.
