Výstava Argile fragile (krehká hlina) v centre Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši je prvou samostatnou prehliadkou Milice Podstrelencovej na galerijnej pôde.
Jej časť tvoria keramické objekty a misy, ktoré vytvorila pre Európske bienále keramiky. Uskutočnilo sa v lete vo francúzskom Prévelles a Tuf-fé. Podujatie spoluorganizuje francúzsky keramik Philippe Menard. Cestuje po rôznych krajinách, navštevuje keramikárov a tých, ktorých diela ho najviac zaujmú, pozvú na bienále. Bol aj v Bobrovci, kde má Milica vo svojom dome ateliér a keramickú dielňu a jej tvorba sa mu zapáčila.
Zaujíma ju štruktúra
V galérii v Tuffé vystavovala Milica Podstrelencová kolekciu, ktorú nazvala mušle. Časť z nej je aj na výstave Argile fragile. „Syn žil pri mori, možno to ma inšpirovalo. Ale nie mušle ako také, zaujíma ma hlavne štruktúra. Je to vlastne vysoko pálený porcelán, do ktorého som vtierala meď, na tom je priehľadná glazúra. Štruktúru som modelovala ručne technikou, ktorú som si sama vymyslela. Celá kolekcia nádob a objektov je vlastne kombináciou presného a nepresného, hladkého a zrnitého, úžitkového a vizuálneho.“
Milica zdôraznila, že vždy, keď niečo tvorí, myslí na to, aby sa to dalo prakticky využiť. Či už ako misa, váza, svietnik, vešiak, držiak alebo niečo iné.
Hline dala ruky a nohy
Sú však diela, ktoré robí na objednávku a majú spĺnať vyslovene iba estetické kritériá. Takými sú, napríklad, kŕdeľ odlietajúcich vtákov z modrého porcelánu.
Pastvou pre oči sú aj Milicine šperky. Dlho stáli návštevníčky múzea pri vitrínach s náhrdelníkmi a predstavovali si ich na svojom krku.
Na výstave sú aj tri drevené regále a na nich stodvadsať rovnakých hlinených misiek. Znázorňujú proces výroby keramiky. V prvom regáli sú misky ešte surové, nevypálené, v druhom vypálené v keramickej peci a v treťom aj glazované.
Zaujali nás aj dve zvláštne postavičky vo výklenkoch. Ako vznikli? „Len tak som sa hrala s hlinou, dala som jej ruky a nohy a vznikli z toho leniv- ci pod perinou,“ vysvetlila M. Podstrelencová.
Jednu z inštalácií nazvala chrobáky. Nohy síce nemajú, ale keby im dorobila niečo, čím by sa dali pripnúť, boli by z nich nádherné brošne.
Keramický guru
Výstavu Argile fragile otvorila v Centre Kolomana Sokola riaditeľka Liptovskej galérie P. M. Bohúňa Zuzana Gažíková. „Milica pracuje najčastejšie so šamotom, ktorý ju fascinuje zrnitou štruktúrou a stavia ho do kontrastu s porcelánom, ktorý je, naopak, hladký. Je zdatná v oblasti točenej keramiky, ale modeluje aj z plátov sochárskym spô-sobom. S materiálom často experimentuje, pričom sa riadi zásadou, že treba nechať pôsobiť jeho vlastné, prirodzené kvality,“ povedala Z. Gažíková a dodala: „Pre mňa je Milica mojím keramickým guru, pretože vedie aj kurz keramiky dospelých. Za všetky frekventantky tohto kurzu chcem povedať: Milicka, sme na teba hrdé.“
Od frekventantiek kurzu dostala Milica na vernisáži tortu, od mnohých priateľov, známych, žiačok a obdivovateľov kvety a od predsedu Združenia výtvarných umelcov stredného Slovenska Pavla Mušku aj jeho bibliofíliu.
Najskôr tkala
Zaujímavá je nielen výstava Milice Podstrelencovej, ale aj jej dom v Bobrovci. Všade sú veci, ktoré vlastnoručne vyrobila. Na stenách viseli veľké keramické taniere, gobelíny, tapisérie aj obrázky, ktoré ušila zo starých kabátov.
Chodili sme po tkaných kobercoch, čaj sme pili z originálnych šálok, každá bol iná. Z hliny urobila čajník a dokonca aj sitko, na ktorom cedila maliny a jahody. Nad stolom viseli obrazy s ovocím znázorňujúce časti tváre, pri dve- rách sa usmieval šitý odkazový panáčik a pripomínal, komu požičala špachtle a kto jej nevrátil knihu.
V dome má aj krosná. „Pôvodne som začínala tkať, lebo som nemala peniaze na hrnčiarsky kruh. Tak som si kúpila za štyristo korún krosná a začala som tkať tapisérie. Ale už mám iné. Dostala som ich od manžela k narodeninám. Urobil ich jeden veľmi šikovný zubár,“ prezradila Milica.
Monet v kúpeľni
Kúpeľňa bola vraj pôvodne špajza. Milica chcela, aby vyzerala provensálsky, tak do starého okna zarámovala Moneta. Obdivovali sme aj ručne robené a zdobené kachličky. Na niektorých boli mušle, na iných vyrezávané srdiečka. Povykrajovala ich formičkou na medovníky a vysvetlila, prečo. „Za nimi sú radiátorové rúry, tak som ich zakryla, aby ich nebolo vidno. A cez tie srdiečkové diery ide teplo.“
Nad kachličkami boli lišty z porcelánu s ručne maľovanými ornamentami, dokonca aj v miestnosti, kam aj králi chodievajú pešo.
Ďalšia miestnosť pripomínala výstavnú sieň. Boli v nej misy, kvety, motýľ, slnko, kôň, slon a veľa vecí prapodivných tvarov, samozrejme, všetky z keramiky.
Reštaurovala vykopávky
Nazreli sme aj do dielne. Okrem hrnčiarskeho kruhu a keramickej pece v nej bol valcovací stôl, kompresor, šnekový lis na mletie hliny, striekacia pištoľ na glazúry, opaľovačka, hlina a v sude porcelán.
„S hlinou som sa začala hrať asi v tretej triede. Väčšinou som robila postavičky v pohybe, ako sa dvaja bijú alebo ako niekto umýva dlážku. V ľudovej škole umenia ma učila maliarka Zuzka Rusková, ktorá pochádza z Trsteného,“ odpovedala Milica na otázku, kedy sa začala venovať hline.
Keďže vyrastala v Bratislave, vyzvedali sme, ako sa dostala do Liptova. „Keď som študovala na umeleckej priemyslovke, cez prázdniny som reštaurovala vykopávky na Liptovskej Mare. Môj budúci manžel kopal zase turistické chodníky na Chopku. Dali sme sa dohromady, kúpili v Bobrovci starú chalupu, zrekonštruovali ju a žijeme v nej dodnes.“
