LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Expozície zrušili, budovu vyprázdnili a zmenila sa na stavenisko. Po rozsiahlej rekonštrukcii, ktorá bola pôvodne naplánovaná na štyri roky a mala by byť ukončená v roku 2013, budú v múzeu nové expozície, výťah aj rozhľadňa.
Zamestnanci sa z hlavnej budovy, v ktorej bol pôvodne jezuitský kláštor, presťahovali do budovy na Ulicu 1. mája, kde má múzeum dve stále expozície – Kras a jaskyne Slovenska a Fauna biotopov Slovenska.
Pobočka štátneho archívu sa presťahovala do Palúdzky na Parkovú ulicu.
Deväť miliónov eur získali z eurofondov
Riaditeľka múzea Dana Šubová sa usídlila v kancelárii, v ktorej pred dvanástimi rokmi začínala.
„Museli sme sa tu zmestiť všetci 44 pracovníci múzea, v niektorých kanceláriach sú traja aj štyria. Sme tu síce v trochu stiesnených pomeroch, ale som rada, že sa začalo s rekonštrukciou a múzeum bude modernejšie a krajšie.“
D. Šubová pripomenula, že projekt na rekonštrukciu vypracovali kolektívne pracovníci múzea sami bez externých spolupracovnícov, na čo je patrične hrdá. Peniaze, viac ako deväť miliónov eur, získali zo štrukturálnych fondov Európskej únie.
Všetky expozície budú v jednej budove
V rámci rekonštrukcie stavebníci, napríklad, odvlhčia múry, na streche namontujú slnečné kolektory a postavia rozhľadňu.
„Bola som na streche pozrieť sa, aký je odtiaľ výhľad, aby sa nestalo, že postavíme rozhľadňu a potom uvidíme, že z nej nič nevidíme. Ale výhľad je krásny, len škoda, že nevidno aj Kriváň,“ prezradila D. Šubová.
Múzeum rozšíria o menšiu prístavbu na severnej strane, v ktorej bude aj výťah pre návštevníkov. Uvítajú ho hlavne dôchodcovia a vozíčkari, ktorí si bez problémov budú môcť pozrieť všetky expozície, lebo múzeum bude bezbariérové.
Po rekonštrukcii budú všetky expozície na Školskej ulici. V suteréne bude jaskyniarska, na prízemí chránená príroda – fauna, flóra a minerály a v podkroví, ktoré bolo doteraz nevyužité, nainštalujú novú expozíciu Človek a hory.
V budove na Ulici 1. mája budú depozitáre a odborní pracovníci múzea.
Najžiadanejšia bola výstava o jedoch
V minulom roku si výstavy a expozície v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši pozrelo takmer 16-tisíc návštevníkov. Okrem siedmich výstav, ktoré nainštalovali pracovníci múzea priamo v múzeu, pripravili aj 27 putovných výstav. Záujem o ne prejavilo 45 organizácií a inštitúcii a videlo ich viac ako 50-tisíc ľudí na celom Slovensku. Najžiadanejšia bola výstava Jed v prírode.
Činnosť múzea v uplynulom roku zhodnotila na verejnom odpočte výročnej správy Dana Šubová. Pripomenula, že múzeum sa zaoberá aj výskumnou činnosťou. Za najdôležitejšie minuloročné výskumné aktivity označila monitorovanie územia európskeho významu Jelšie, výskum bezstavovcov v Demänovskej doline a speleologický a mineralogický výskum v Nízkych Tatrách a Slovenskom krase.
Pracovníci múzea chodia aj do škôl. Vlani v nich odprednášali 94 prednášok, ktoré si spolu vypočulo viac ako tritisíc detí. Súčasťou prednášok boli aj putovné výstavy.
Školili učiteľov z celého Slovenska
V rámci projektu, na ktorý múzeum získalo peniaze z Európskej únie , pripravilo aj metodické dni pre učiteľov základných a stredných škôl z celého Slovenska.
„Školenia boli trojdňové a uskutočnili sa na troch rôznych miestach. Odprednášali sme na nich problematiku Natury 2000, európsky významných území. Učitelia priamo v teréne poznávali niektoré druhy rastlín a živočíchov, mali laboratórne cvičenia, zoznámili sa s rôznymi hrami pre deti. Vydali sme aj metodickú príručku a pedagógovia si podujatie veľmi pochvaľovali,“ priblížila projekt D. Šubová.
Vlani v múzeu riešili až štyri viacročné projekty. V súčasnosti okrem rekonštrukcie hlavnej budovy realizujú ešte tri. Cieľom prvého je dobudovanie elektronického archívu a digitalizácia múzejného zbierkového fondu. Druhý sa týka jaskýň a dobudovania archívu podzemných krasových javov a tretí problematiky Natura 2000.
Slovenské múzeum ochrany prírody a jasyniarstva je príspevkovou organizáciou, jeho zriaďovateľom je ministerstvo životného prostredia, ktoré ho aj financuje. Vlani dosiahlo múzeum hospodársky výsledok približne sto eur. Náklady na jeho hlavnú činnosť predstavovali viac ako 867-tisíc eur vrátane finančných prostriedkov Európskej únie na projekty.
