PAVČINA LEHOTA. Ministerstvo prerokovávalo začiatkom apríla návrhy takzvaných B-doplnkov, území európskeho významu do národného zoznamu. V území NAPANT-u riešili návrhy ôsmich doplnkov s výmerou takmer štyristo hektárov v katastroch devätnástich obcí.
„Navrhnuté územie európskeho významu v katastri Pavčinej Lehoty sme prerokovávali 4. apríla. Išlo o doplnok územia európskeho významu Jelšie s rozlohou takmer dvanásť hektárov,“ povedala Elena Gregorová, riaditeľka správy Národného parku Nízke Tatry (NAPANT). Na území sa, podľa informácií ochranárov, vyskytujú vzácne biotopy. Jelšie tvoria lúžne vŕbovo - topoľové a jelšové lesy. Žijú tam chránené druhy bociana bieleho, bociana čierneho a kuňky žltobruchej. Novonavrhované územie Jelšie priamo susedí s už existujúcou rovnomennou prírodnou rezerváciou.
Miestni územie volajú inak
Na prerokovávanie zámeru s ochranármi prišlo asi trinásť majiteľov pozemkov, ktorí spísali petíciu, že s návrhom ochranárov vyhlásiť štvrtý ochranný stupeň, nesúhlasia.
„Už nezastavané územie obce je v druhom ochrannom pásme. V podstate sa mimo obce nemôžete ani bicyklovať. Mám pocit, že ochranári chcú z obce spraviť prírodnú rezerváciu a ukazovať nás ako klokanov,“ povedal na margo zámeru starosta obce Miroslav Ščasný.
Spis, ktorý obec dostala z ministerstva životného prostredia, vyvesili na úradnú tabuľu a pozvánku vyhlásili v miestnom rozhlase. V pozvánke bolo, podľa starostu, niekoľko nepresností, ktoré boli zavádzajúce. „Navrhované územie miestni ľudia volajú Krevíček, Trávniky a Hate, nie Jelšie. To už je prírodnou rezerváciou v piatom ochrannom pásme. Takže B-doplnok nebol správne definovaný. Vlastníkov mohla informácia pomýliť a odradiť ísť na stretnutie. Neoslovili vlastníkov pozemkov, ale iba užívateľov. Ministerstvu by mali byť majetkové pomery na území jasné. Vlastníkom pozemkov je aj obec a my sme žiadnu pozvánku nedostali,“ poznamenal starosta.
Zámer vraj nerešpektuje ani územný plán obce schválený dávno pred jeho vyhlásením.
Doterajšie hospodárenie prírodu nepoškodilo
Ochranári tvrdia, že pri zostavovaní Registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v roku 2007, boli spracovávatelia v stanovisku NAPANT-u o návrhu zaradenia územia do národného zoznamu informovaní tak, ako sú vždy informovaní aj zástupcovia samospráv pri svojich prípadných rozvojových záme- roch, napríklad, spracovávaní a schvaľovaní územných plánov.
Obec len nedávno ukončila pozemkové úpravy v časti územia a tie tiež predkladatelia nebrali do úvahy.
„Doterajší spôsob hospodárenia prírodu nepoškodil a skôr jej pomohol. Ochrana prírody sa predsa nerobí zákazmi vstupu, ale pravidelným ošetrovaním. Už dávno v minulosti to pochopila Mária Terézia, keď zrušila nevoľníctvo a pustila ľudí do prírody a lesov. V obecnom erbe je čierna zem, vŕbové prúty a lemeš, ktoré sú symbolom zúrodňovania a čistenia od porastov. Vlastníci pozemkov zabezpečia určite lepšiu starostlivosť o krajinu a pozemky, ako keď tam ochranári zakážu vstup a akúkoľvek činnosť. Nesúhlasíme s návrhom, aby územie Európskeho významu v katastri našej obce bolo zaradené do národného zoznamu,“ upresnil starosta.
Návrhy prispievajú na udržanie vzácnosti
Návrhy doplnkov v území NAPANT-u nepredstavujú, podľa Gregorovej, obmedzenia stratégií rozvojov obcí. Naopak, prispievajú k udržateľnosti cennosti a vzácnosti týchto území. „Musím zdôrazniť, že nejde o územné rozširovanie výmery chráneného územia. Do-plnky návrhov území európskeho významu sú už súčasťou terajších chránených území, v tomto konkrétnom prípade teda územia NAPANT-u a jeho ochranného pásma,“ informovala Gregorová.
Ochranári momentálne prerokovávajú návrhy. Výsledky stanovísk užívateľov a vlastníkov pôdy zosumarizuje ministerstvo životného prostredia a vyhodnotené ich predloží na rokovanie vlády.
Autor: MAREK JURIŠ
