Priadky bývali každý piatok v inej rodine v Liptovskom Mikuláši, ale aj Svätom Kríži, Liptovskom Hrádku a Závažnej Porube. Posledné priadky v tejto sezóne boli u Bobuľovcov.
Ženy sedeli okolo stola, na ktorom voňali domáce koláče a šípkový čaj. Pre Misiu malomocných plietli štvorce dvadsať krát dvadsať centimetrov, pre Misiu na Níle pletú menšie - desať krát desať. Zošijú ich na deky, ktoré posielajú z pobočiek misií tam, kde ich najviac potrebujú.
Znásilnené ženy už rodiny nechcú
Vlnu si ženy zháňajú sami. Môže byť akákoľvek okrem angorskej a mohéru. Popárajú svetre, ktoré iba zavadzajú v skriniach a nikto ich nenosí. Niektoré pletú okrem štvorcov aj vesty a ponožky.
„V Afrike je síce teplo, ale noci sú tam veľmi chladné,“ vysvetlila Drahuška Hýsková a pripomenula konferenciu Misia na Níle. Konala sa v marci v Liptovskom Mikuláši a zúčastnilo sa na nej viac ako sto kresťanov z celého Slovenska. Misionári na nej rozprávali o tom, v akých neuveriteľne ťažkých podmienkach žijú ľudia v Kongu, Etiopii a susedných krajinách a premietli aj dokumentárny film.
„Je tam veľká bieda a dejú sa tam strašné veci. V Kongu vojaci a rebeli vraždia nevinných ľudí, znásilňujú ženy, ktoré ich rodiny potom už nepríjmu a deti umierajú od hladu. Vďaka Misii na Níle, finan- čným zbierkam a pomoci dobrovoľníkov stavajú v krajinách okolo Nílu nemocnice, školy, aj dielne, v ktorých učia ženy šiť.“
Jeden zo šicích strojov, ktoré poputovali do Afriky, venovala aj Viera Benková z Liptovského Mikuláša.
Neohovárajú, radšej spomínajú na dobré veci
Ženy nepletú iba na priadkach a iba v zime, ale kedykoľvek aj doma.
„Raz prišla suseda a pýtala sa, čo štrikujem a pre koho. Vysvetlila som jej, že je to do Afriky a ona na to: Jáj, ale či to dôjde do cieľa? Ja verím, že dôjde, preto to robím a mám z toho dobrý pocit. A ešte sa v duchu pri tom za tých ľudí aj modlím,“ prezradila Eva Nezbedová, ktorá je, ako väčšina priadok, z Bratskej jednoty baptistov. K Bobuľovcom do Liptovského Mikuláša prišla zo Svätého Kríža spolu s Annou Pálenčíkovou.
„Ide o to, aby sme boli spolu, mali k sebe bližšie. Vymeníme si skúsenosti, prečítame z Biblie. Neohovárame ani neposudzujeme, radšej spomíname na dobré veci, aj si zaspievame.“
Margita Bobuľová prečítala biblický text na zamyslenie, z ktorého vyplynulo: Váž každé slovo, ktoré povieš, lebo môže byť posledné v tvojom živote a šír iba dobro.
Dobro a modlitby vpletajú ženy aj do štvorcov, a preto ich deky nie sú iba obyčajné prikrývky.
