LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Celá suma schodku je finančne krytá prebytkom z rozpočtu finančný operácií. Niektoré mestá a obce postupujú nesprávne, keď do celkového výsledku hospodárenia berú aj finančné operácie.
„Keby sme zobrali kompletné finančné operácie, mesto by skončilo s prebytkom takmer dvestotisíc eur. V tomto prípade je ešte stále dôležité zohľadniť aj dopad hospodárskej krízy, ktorá rozpočet všetkých samospráv negatívne ovplyvnila,“ vysvetlil hlavný kontrolór mesta Milan Jurík.
Hlavný kontrolór porovnal príjmy z roku 2009 s minuloročným rozpočtom a zistil, že mesto malo nižšie príjmy približne o pol milióna eur, čo je približne dvadsaťštyri percent. Napriek tomu radnica nemusela použiť úver z rezervného fondu, ale využila na vykrytie kapitálového rozpočtu vlastné zdroje.
Investovali do stavieb a nákupu strojov
V kapitálovom rozpočte malo mesto, podľa hlavného kontrolóra, vyššie výdaje, pretože investovalo do stavieb aj nákupu strojov pre technické služby. „V podstate sme z prebytku bežného rozpočtu a finančných operácií vykryli schodok v kapitálovom rozpočte.“
To bol v podstate najväčší problém všetkých obcí a miest. Napriek tomu Liptovský Hrádok aj investoval a modernizoval svoj majetok. Išlo hlavne o výstavbu a rekonštrukciu chodníkov a parkovísk. „Veľmi nám pomohla aj dobrá finančná disciplína pri platení daní z nehnuteľností,“ poznamenal Jurík.
Tieto tvoria druhý najväčší balík príjmov do rozpočtu. Dôležité je aj to, ako správca dane, teda mesto, k problematike pristupuje. „Snažíme sa daňovníkov, ktorí včas nezaplatia, oslovovať, aby pohľadávky uhradili. Ak to neurobia, vymáhame ich exekučne,“ poznamenal kontrolór.
Evidujú aj nevymožiteľné pohľadávky
Dlhodobé štatistiky potvrdzujú, že ak dlžník pohľadávku do jedného roka nevyrovná, prestáva platiť aj v nasledujúcich rokoch. Takto potom mestám vznikajú mnohokrát nevymožiteľné pohľadávky.
Medzi právnickým osobami má mesto Liptovský Hrádok troch väčších dlžníkov, ktorí sú už zo strany veriteľov v exekúcii. Niekoľko pohľadávok má, podľa kontrolóra, ešte z deväťdesiatych rokov, keď sa prevody majetku robili rôznymi spôsobmi, ale tie sú už nevymožiteľné.
„Podobne je to aj s poplatkami za komunálny odpad, ktoré tiež tvoria nezanedbateľnú časť rozpočtu,“ dodal.
Rezervy vidia pri verejnom obstarávaní
„Počas uplynulého roku sme nemali problém platiť svoje záväzky, či už v rámci bežných výdajov a potrieb, alebo výdajov súvisiacich s investičnou výstavbou, či opravami a údržbou. Problém nebol ani s financovaním školských rozpočtových organizácií,“ doplnil Jurík. Z pohľadu vlaňajších kontrol vidí kontrolór ešte isté rezervy vo výdajoch, kde by sa dalo šetriť.
„Ušetriť by sme vedeli hlavne pri verejnom obstarávaní, ide najmä o zodpovedný prístup. Nedostatky boli aj v správe Technických služieb. Ich vedeniu mesto v uplynulom roku často vyčítalo nedostatky v organizácii práce, koordinácii pracovných kapacít, využití dopravno-technického vybavenia a hlavne využití rezerv pri prevádzke skládky tuhého komunálneho odpadu. Veľký potenciál vidíme aj v odpadovom hospodárstve a práci s biologicky rozložiteľným odpadom. To, samozrejme, súvisí aj s disciplínou ľudí a podnikateľských subjektov,“ pripomenul kontrolór.
Mestu v šetrení pomohli aj investičné akcie, ako je výstavba inžinierskych sietí k novým bytom, ktoré Bytový podnik financoval zo svojho zisku a odľahčil tak výdaje mestu.
Čo sa týka zadĺženosti, v Liptovskom Hrádku k 31. decembru 2010 evidovali necelých desať eur na obyvateľa. „Súvisí to s úverom, ktorý si mesto zobralo ešte v roku 1998 na výstavbu skládky tuhého komunálneho odpadu. Tento rok ešte musíme uhradiť poslednú splátku vo výške sedemdesiattisíc eur a budeme bez zadĺženia. Potom budeme môcť povedať, že mesto má zdravú ekonomiku,“ uzavrel kontrolór.
Autor: MAREK JURIŠ
