LIPTOV. Vláda preto chce vytvoriť novú koncepciu reformy, aby ich k spájaniu motivovala. Pripravované vládne zmeny by mohli pomôcť riešiť aj situácie, aké, napríklad, nastali pred novembrovými voľbami. V niektorých obciach nemal nikto záujem kandidovať na starostu a problém vyriešili až doplňujúce voľby.
Prípady obcí, ktoré nechce nikto spravovať, nie sú ničím novým. Vo voľbách v roku 2006 nebol zvolený starosta asi v dvadsiatich samosprávach, v štyroch z nich nekandidoval nik ani za poslanca.
Chcú zoštíhľovať a zefektívňovať
„Mať približne tritisíc starostov a dvadsaťtisíc poslancov v takej malej krajine, nefunguje," povedal analytik Konzervatívneho inštitútu Dušan Sloboda.
Ide vraj o dôsledok chýbajúcej reformy. „Malá obec s desiatkami obyvateľov má ročný rozpočet približne desaťtisíc eur. Za to nezaplatí ani jedného človeka a už vôbec nie rozvoj obce."
Riešením by, podľa neho, bolo spájanie obcí. Vláda už zriadila osobitnú komisiu a pripravuje koncepciu komunálnej reformy. „Úlohou komisie je vytvoriť systémové riešenia a stimulačné faktory, ktoré by obce motivovali k dobrovoľnej spolupráci a spájaniu," povedal Rado Baťo z tlačového odboru vlády. Zlučovanie obcí by malo prispieť k zoštíhleniu a zefektívneniu verejnej správy.
Ak majú daňovníci dostávať za svoje peniaze porovnateľnú kvalitu správy vecí verejných, je reforma, podľa Slobodu, nevyhnutná. „Vhodné príklady treba hľadať v krajinách, ktoré, na rozdiel od Slovenska, urobili ozajstnú komunálnu reformu. Také Dánsko, rozlohou i počtom obyvateľov nám veľmi blízke, pritom patrí medzi štáty s najvyššou životnou úrovňou a najnižšou korupciou vo verejnej správe."
Obyvatelia môžu rozhodnúť hlasovaním
Sloboda upozornil, že najväčšou prekážkou zlučovania obcí je platná legislatíva. Spájanie musí odobriť nadpolovičná väčšina obyvateľov oboch zlučovaných obcí v referende. Vlastnej dediny sa zvyčajne ľudia vzdať nechcú.
Spôsobuje to, podľa analytika, skúsenosť so zlučovaním obcí z minulosti. Menšie dediny v 70. rokoch minulého storočia v známom období socialistického budovania tak– zvaných strediskových obcí komunisti násilne pričleňovali k väčším a bránili im v ich rozvoji. Ich počet sa tak znížil o 366, teda o približne 10 percent.
„To by ale teraz nenastalo, obce by nestratili názov, erb ani identitu, akurát by nemali starostu," spresnil Sloboda.
Združenie miest a obcí Slovenska je, podľa hovorcu Michala Kaliňáka, otvorené každej odbornej a argumentmi vybavenej diskusii na túto tému. „Je potrebné pripomenúť, že zlučovanie obcí je v zmysle Ústavy možné len na dobrovoľnej báze, čo treba rešpektovať a chrániť, pretože ide o princíp samosprávnosti. Pri tejto téme neustále zdôrazňujeme, že ekonomická stránka vecí je iba jedným z pohľadov na nazeranie do budúcnosti a perspektívy malých obcí. Netreba zabúdať, že obce nie sú len ekonomické, ale aj spoločenské, kultúrne jednotky a nositelia histórie i tradícií."
O svoje skúsenosti sa podelil aj bývalý starosta z dedinky Legnava v staroľubovnianskom okrese Ján Kičura: „Osobne by som bol za zlučovanie viacerých okolitých dediniek. Mohlo by to byť podobne ako v Poľsku, kde sú jednotlivé osady zastúpené radnými poslancami - šoltýsmi. Mohlo by sa, napríklad, ušetriť na platoch starostov."
Kopírovanie západu všetko nevyrieši
„Pravdupovediac, ešte som sa tomu podrobne nevenoval, keďže obecné problémy pohltia veľa času. Z ekonomického pohľadu by sa takýmto spôsobom možno dali ušetriť peniaze v obecných pokladniciach, ale neviem si to po organizačnej stránke úplne predstaviť. Myslím, že by sa mali do úvahy brať aj názory ľudí. V každej obci existuje istá hrdosť. S problematikou sa musím ešte podrobnejšie oboznámiť, aby som vedel zaujať jasnejšie stanovisko," odpovedal starosta Bobrovčeka Ladislav Staroň.
„Myslím, že keby tridsať percent starostov zo svojich postov odišlo, určite by štát tridsať percent výdavkov neušetril. Obec by aj tak musel niekto spravovať a určite by to nerobil zadarmo," povedal starosta obce Martinček Marián Lauko.
„Už teraz máme práce nad hlavu a ktosi ju urobiť musí, ak chceme, aby sa obec rozvíjala, nezastavil v nej život a kultúra. Neviem si predstaviť, ako by sme to zvládli, ak by sme museli znížiť počet pracovníkov. Obecný úrad, napríklad, poskytuje aj rôzne služby pre obyvateľov a dochádzanie do mesta za každou maličkosťou by hlavne starším občanom na kvalite života určite nepridalo. Nemyslím si, že bezhlavé kopírovanie západu všetko vyrieši. Mnoho obcí by sa mohlo dostať na okraj záujmu," dodal Lauko.
Prišli by o svoju pestrosť aj identitu
Združovaním obcí do väčších celkov príde Slovensko, podľa starostu Turíka, Stanislava Krakovského, o svoju pestrosť a identitu.
„Samozrejme, cítime že v obecnej pokladnici je málo peňazí, takže sme nútení úzko spolupracovať s inými obcami. Aby sme niečo ušetrili, vytvorili sme pre štrnásť obcí spoločný stavebný úrad. Združili sme sa aj pri práci s triedením odpadu, aby sme sa dostali k dotáciám, ktoré sú podmienené počtom obyvateľov.
Niektoré obce majú spoločné aj školské úrady a administratívu. Cestu šetrenia vidím skôr v takýchto individuálnych krokoch ako priamo v združovaní obcí."
„Príliš túto problematiku nesledujem, keďže sa nás bezprostredne netýka. Najdôležitejšia je pre mňa hlavne práca v obci, ak chcem, aby fungovala ako má," povedala starostka Liptovských Kľačian Viera Tomčíková.
„Zlučovanie určite nie je dobrý nápad. Je pravda, že šetríme každé euro, ale kedy sme nerobili veľa zbytočnej administratívy a nevypĺňali rôzne štatistické tlačivá, ktoré nám podsúvajú úradníci, štát by určite na takýchto nezmyselných úkonoch celkom slušne ušetril," reagoval Ivan Bella, starosta Liptovskej Anny.
