RUŽOMBEROK. Na deň sa kampaň zastavila aj v Ružomberku a pod názvom Objatie ruší zajatie pripomenula ľuďom dôležitosť prejavovania náklonnosti a spolupatričnosti.
Dobrovoľníci ponúkajú svoju náruč úplne neznámym ľuďom na verejnosti. Cieľom kampane je prinútiť človeka zastaviť sa, aspoň na chvíľu nemyslieť na každodenný stres a zlepšiť náladu iným. Jeden z najkrajších pocitov, ktorý môže človek zažiť, je, keď spočinie v náruči iného. Nikde nie je napísané, že ten, kto mu objatie ponúkne, ho aj dôverne pozná.
Oficiálna kampaň Objatie zadarmo odštartovala v roku 2004, o dva roky neskôr nakrútili videoklip, ktorý zaplavil internet a vďaka tomu si získala ďalších priaznivcov v mnohých kútoch zemegule.
Nápad vyskúšať kampaň aj v Ružomberku sa zrodil v hlavách troch priateliek, študentiek druhého ročníka psychológie Katolíckej univerzity.
„Oslovili sme aj ďalších spolužiakov, ktorým sa myšlienka zapáčila. Pridali sa k nám aj prváci, spolu sa nás nazbieralo takmer 35," vysvetlila Veronika Zeiselová, organizátorka podujatia.
Objatie produkuje hormón lásky
„Súčasná uponáhľaná doba nás naučila udržovať si od ľudí odstup. Objatie ho búra. Ruší intímne zóny človeka a každý, kto ho príjme, je už po niekoľkých sekundách šťastnejší a spokojnejší. Výskumy totiž ukazujú, že už po 20 sekundách strávených v objatí narastá v tele hladina hormónu oxytocínu. Táto látka vyvoláva príjemné pocity a potláča zlú náladu," opísala silu objatia Veronika.
Hormón, ktorý telo produkuje pri objatí, sa nazýva aj hormón lásky. Ľudia s vysokou hladinou oxytocínu sú totiž priateľskejší a stres sa u nich prejavuje len výnimočne. Dokonca aj vzťahy s opačným pohlavím nadväzujú podstatne jednoduchšie.
Rozprávali aj o tom, čo ich trápi
Dobrovoľníci rozdávali objatia v celom meste. Ľudia ich mohli stretnúť v centre, nákupných domoch, pri mestskom úrade, na stanici či univerzite.
Deň objatí pripravovali dievčatá veľmi dlho. „Mohli sme byť úplne prvé na Slovensku, ktorým sa podarilo zorganizovať podobné podujatie. Bratislavskí študenti nás predbehli o jediný týždeň. Určite nás to ale neodradí, nejde o to, kto bol prvý, podstatné je, že rozjasňujeme tváre iných," povedala študentka Veronika.
„Ľudia na nás reagujú pozitívne aj negatívne. Najprv sme videli na ich tvárach prekvapenie, potom sa ale nechali objať. Niektorí z nich nám porozprávali o svojom trápení, objatím sa im uľavilo. Dokonca by privítali, aby sa ľudia, hoci aj neznámi, objímali navzájom aspoň raz týždenne," opisuje zážitky z dňa objatí v Ružomberku dobrovoľníčka. Dokonca sa im stalo, že keď objali manželský pár, o niekoľko minút sa vrátil a obdaroval ich lízatkami.
Nedali sa ale objať všetci, vraj nemajú čas, ponáhľajú sa do práce alebo sú na to, aby prijali náruč druhého, už pristarí.
Účinok, aké malo objatie na Ružomberčanov, dievčatá potešil. Už teraz všetkých uisťujú, že objímať chcú aj na budúci rok.
Na lepenku napísal, že zadarmo rozdáva objatia
Otcom kampane Objatie zadarmo je Juan Mann. Žil v Londýne, keď sa mu život od základov zmenil a musel sa vrátiť domov, do Austrálie. Všetko, čo mal, vrátane šiat a starostí, bolo zabalené v taške. „Nikto ma nečakal, nemal som miesto, ktoré by som nazval domovom. Bol som turista v mojom rodnom meste," vysvetlil človek, ktorý ukázal, že aj keď objíme úplne cudzieho človeka, môže mu rozjasniť život.
„Stál som v letiskovej hale, sledoval ostatných pasažierov, ktorých vítali priatelia a rodina s otvoreným náručím. Vtedy so zatúžil mať niekoho, kto by ma čakal a bol šťastný, že ma vidí. Usmial by sa na mňa a objal ma. Zobral som teda nejakú lepenku a fixu a na obe strany som napísal Objatie zadarmo," povedal Juan Mann. Prvých 15 minút na neho ľudia hľadeli s úžasom. Zrazu začali zastavovať, rozprávať o svojom trápení a hovorili, že to, čo dnes potrebujú, je objatie.
„Jedna žena mi rozpovedala, ako ráno prišla o psíka, ďalší muž hovoril o tom, že presne pred rokom mala jeho dcéra autonehodu a zomrela. Padol som na kolená, navzájom sme sa objali, a keď sme sa rozchádzali, na našich tvárach bol úsmev," opísal muž, objímač, svoju prvú skúsenosť s kontaktom s neznámymi ľuďmi. „Každý z nás má nejaký problém a nemožno ich navzájom porovnať. Ale vidieť niekoho, kto sa mračil a zrazu sa usmieva, to je vždy to najkrajšie," dodal.
