VÝCHODNÁ. Spoločným menovateľom je herec, folklorista a chýrny tanečník Jožko Majerčík z Východnej. Jozef Majerčík, medzi svojimi vždy Jožko, sa nezabudnuteľne zapísal do sŕdc divákov aj svojím tanečno-hereckým umením v celovečerných a televíznych filmoch Martina Ťapáka. Vynikol nielen v Balade o Vojtovej Maríne, ale zahral si aj v nemeckom westerne Synovia veľkej medvedice.
Orlí nos, pokojný pohľad, rúči mládenec na stvárnenie liptovského Jánošíka, neskoršie vejáriky vrások okolo očí, biela hriva, dobrácky úsmev a osemdesiatdva krížikov na chrbte. Ich počet uzavrel na začiatku liptovskej jari, 4. apríla v Bratislave. „Urna so strýkovým popolom však bude uložená v hrobe jeho otca vo Východnej. Prial si ísť po smrti domov," prezradili takmer súčasne jeho synovci Janko a Zdenko Majerčíkovci z Liptovského Mikuláša.
Možno mu cestu životom predurčili tancujúce nohy
„Rodičia nás brávali na svadby, krstenia či iné príležitosti. Už pri prvých tónoch huslí sme si hľadali miesto, odkiaľ bolo čo najlepšie vidieť tú „hrôzu" tancujúcich nôh svadobčanov," zaspomínal kedysi Jožko Majerčík a dodal: „Možno, že už vtedy bola predurčená naša cesta."
Aká cesta? Cesta tanca, spevu a ľudového umenia, ktorým sa upísali bratia Majerčíkovci z Východnej. Jožkovi tak učarili, že bol nielen vychýreným tanečníkom a hercom, ale stal sa jednou z najvýznamnejších osobností folklórneho diania na Slovensku.
„Do dejín folklórneho hnutia sa Jožko zapísal svojím tridsaťročným pôsobením odborného pracovníka pre folklórny tanec v Osvetovom ústave v Bratislave," predstavil folklórnu cestu svojho brata Ján Majerčík, ktorý žije vo Východnej.
„Má rozhodujúci podiel na filmovej dokumentácií tanca a vybudovaní rozsiahleho archívu tanečných filmov a videozáznamov rôznych tanečných žánrov, iniciovanie a realizácie hnutia Nositelia tradícií, zameranom na uchovanie, ochranu a rozvoj tradičnej ľudovej kultúry, spoluprácu pri príprave hudobno-tanečného cyklu Zem spieva. Stál pri zrode folklórneho festivalu v rodnej obci v rokoch 1952 a 1953, ktorý postupne aj vďaka jeho obetavej a nezištnej organizačnej a programovej činnosti vyrástol na najväčší folklórny festival na Slovensku."
Medzinárodný Folklórny festival vo Východnej je v súčasnosti vrcholnou prehliadkou slovenskej tradičnej ľudovej kultúry a každoročne sa koná za účasti nielen popredných slovenských, ale aj zahraničných folklórnych súborov.
Poznajú ho všetci milovníci dedovizne
„Jožko bol Liptákom celým telom aj dušou. Miloval naše hory a ľudí v nich," pokračoval brat Ján. „Pozná ho celé Slovensko, každá obec, každé mesto, každý ľudový súbor či národopisná skupina, ľudia, ktorí milujú folklór, našu dedovizeň."
Nielen Jožka Majerčíka poznajú milovníci folklóru. Jožkov a Jankov brat Milan Majerčík, zaslúžilý umelec, bol tiež chýrnym tanečníkom a dlhoročným sólistom SĽUK-u. Dokonca za ľudovým tancom odišiel z domu skôr ako Jožko. „Po Jožka si do Východnej prišiel režisér Martin Ťapák. Potreboval náhradu za jedného sólistu na zájazd do Ruska. To bolo prvé Jožkovo účinkovanie v súbore," vysvetlili synovci Janko Svetlan a Zdenko Majerčíkovci a otec Ján dodal: „Ťapák potreboval hotového tanečníka. Jožko predtým vyhral celoslovenskú súťaž s originálnym východňanským tancom. Všetkých vtedy prekvapil."
Išiel za tancom aj tretí z bratov Ján? „Nie. Môj starý otec, keď si Ťapák prišiel aj po môjho otca, povedal – dosť. Veď mi nebude mať kto robiť doma. Tak časť rodu ostala vo Východnej," s úsmevom povedal pesničkár.
„Otec nechceli veľmi pustiť ani Jožka," doplnil Ján, o jedenásť rokov mladší Jožkov brat. „Tým, že som ja ostal verný Východnej, bol som zárukou Jožkovho tancovania."
Prírodu preciťovali po uši zahrabaní v sene
„Pre mňa, Milana a Janka prvotná bola pieseň, pesničky, hudba. Tá v nás rezonovala od útleho detstva. Najkrajšie znela na našich podkrivánskych lúkach, na poľanách, pri senných robotách," povedal Jožko Majerčík, keď mu predčasne umrel brat Milan.
„Tu sa pieseň snúbila s robotou, lúčne-polianske spevy dievok a žien krášlili ťažkú robotu. Pieseň sa prelínala so zvukom kovania a ostrenia kôs, so zvukmi kosenia, hrabania, zvukmi, ktoré si húdla príroda, ak sa do toho zamiešal vietor a hromovládca Perún, keď udrel do Kriváňa a Kôprovou dolinou hlaholilo storaké echo. Napĺňalo nás to nesmiernym vzrušením či velebnosťou, hoci sme sa triasli v stodole strachom, zahrabaní po uši do sena. Toto všetko sme vnímali ako náš prvý, nádherný amfiteáter. Nebolo v ňom toľko divákov, ale veľa nádherných účinkujúcich."
Štefan Nosáľ mu zahral na svadbe aj pohrebe
„Čas na spomienky na Jožka ešte príde," myslí si Jožkov brat Ján. Možno slávnosti vo Východnej tohto roku budú tou príležitosťou na veselšie spomínanie na vzácneho človeka. Veď, okrem iného, Jožko bol pri zrode východňanskej Národopisnej skupiny Kriváň, v ktorej jej členovia zachovávali ľudové zvyky z Východnej.
„Po Jožkovom odchode do SĽUK-u sme v Kriváni pokračovali my mladší," rozhovoril sa o skupine brat Ján. „Boli sme veľmi dobrou partiou, dobrými kamarátmi a dlho sme spolu účinkovali. Keď sme sa však poženili a prišli deti, účinkovanie už bolo sporadické."
Vraj aj ženy si mládenci v Kriváni vybrali spomedzi tanečníc v súbore. „Ja som si tiež zobral tanečnicu Evu, aj jej brat Michal si vzal dievča zo súboru. Rad – radom sme sa ženili s našimi dievčatami."
Jožko Majerčík napriek tomu, že odišiel z Liptova, zanechal veľmi silné korene a tradície vo Východnej. Nové priateľstvá si však vybudoval takmer po celom svete. Silné boli najmä s Martinom Ťapákom a Štefanom Nosáľom, ktorý na Jožkovom pohrebe zahral na fujare. „Jožko, hral som ti na svadbe a teraz aj na pohrebe," povedal s veľkým smútkom Štefan Nosáľ.
To, že Jožko Majerčík, rodák z Východnej, bol veľmi obľúbený a známy, svedčili aj kytice, vence a kondolencie na pohrebe od Obecného úradu vo Východnej, slovenského prezidenta, cez ministerstvo kultúry, slovenskú premiérku až po inštitúcie z Prahy, Brna či ďalších známych.
„Na pohreb prišla aj pani, ktorá sa s Jožkom chcela stretnúť zoči-voči v Pošte pre teba. Chcela mu osobne poďakovať za jeho pomoc pre súbor Kopaničiar z Myjavy," povedal brat Ján. „Nepodarilo sa. Jožko v tom čase mal na srdiečku tretí kardiostimulátor, bol veľmi slabý."
