RUŽOMBEROK. V našej novoročnej ankete sa rozohrávačka ženského tímu MBK Ružomberok zdôverila, že po sezóne 2010/2011 začnú s manželom Jozefom, tiež bývalým basketbalistom, uvažovať o druhom dieťatku. Dnes je ale všetko inak.
„Veru, tak sme plánovali,“ pritakáva 31–ročná Žilinčanka, ktorá do veľkého basketbalu pod dievčenským meno Frniaková vhupla v Ružomberku. Prezident klubu Michal Slašťan a generálny manažér Stanislav Onuška ma presvedčili, aby som ešte jeden rôčik potiahla.“
Určite sa pod hráčkine rozhodnutie podpísala aj vydarená sezóna. Ružomberok sa v extralige vrátil na druhú pozíciu a darilo sa aj jeho kapitánke. Bola to úplne iná Bučáková, ako keď sa po narodení dcérky Zuzky vrátila na palubovku. „Striebornú medailu si veľmi vážim, mám z nej radosť,“ povedala Slávka.
„Osobne som bola na tom oveľa lepšie ako bezprostredne po príchode do Ružomberka. Vtedy to bol návrat po pol druha roka, po materskej dovolenke a vážnej operácii kolena. Už som ani nedúfala, že niekedy si zahrám basketbal. Teraz sa dokonca objavili aj euroligové ponuky. Človeka také niečo poteší, už ale nebudem špekulovať, zostanem verná Ružomberku. Tamojších ľudí si vážim aj preto, že mi dali druhú šancu. V tomto klube s najväčšou pravdepodobnosťou s aktívnym hraním skončím.“
Skúsená basketbalistka tiež dobre vie, že rozlúčky nikdy nebývajú jednoduché. „Ťažké je len tak si povedať, končím,“ konštatuje niekdajšia reprezentantka, tiež hráčka Gambrinusu Brno, poľských Polkowíc, Delty Košice a francúzskeho Challes Eaux Basket. „Chcem ešte jednu sezónu absolvovať. Verím, že keď si oddýchnem, aj kolená ma budú viac počúvať,“ zakončila Bučáková.
