LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Do 1. mája platili všetci opatrovaní v Liptovskom Mikuláši za hodinu opatrovateľskej služby rovnako 50 centov. Podľa nového Všeobecného záväzného nariadenia (VZN) o úhradách, spôsobe určenia a platenia za sociálne služby poskytované mestom, ktoré schválili poslanci na marcovom rokovaní a účinnosť nadobudlo 1. mája, sa poplatky zvýšili. Závisia od výšky príjmov opatrovaných. Za hodinu opatrovania platia ľudia s príjmom do 290 eur jedno euro, od 291 do 440 eur jeden a pol eura a nad 441 eur dve eurá.
Rokovanie sa skončilo skôr, ako sa začalo
Poslanecký klub Smer-SD, SNS, ĽS-HZDS označil zvýšenie poplatkov podľa schváleného VZN za antisociálne, nesystematické a nesolidárne. Preto požiadal primátora o zvolanie mestského zastupiteľstva, na ktorom ho chceli zrušiť. Ale väčšina poslancov neschválila program rokovania, takže sa žiadne nekonalo.
„Som sklamaný a myslím si, že aj verejnosť, ktorá prišla na zastupiteľstvo, z postupu pána primátora, poslancov za koalíciu SDKÚ –DS, KDH, SaS a nezávislých poslancov. Počuli sme prednedávnom, že nejaké úpravy by bolo treba urobiť, ale nie sú schopní a ochotní. Chcú brať ľuďom z vrecák a rozdávať neviem komu,“ povedal po ukončení rokovania 4. mája exprimátor Ján Blcháč, predseda poslaneckého klubu Smer-SD, SNS, ĽS-HZDS.
Dodal, že nie sú proti zvyšovaniu poplatkov, ale nie až takému drastickému. Navrhli dve alternatívy. Podľa prvej by výška poplatku závisela od príjmu opatrovaného a bola by od 0, 65 do jedného eura za hodinu. Podľa druhej by všetci platili rovnako – jedno euro.
Mesto doplácalo deväť desatín, teraz dve tretiny
Zvýšenie poplatkov odôvodnilo vedenie mesta hlavne tým, že si nemôže dovoliť, vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu mesta, dotovať opatrovateľské služby v takej výške ako doteraz. Vlani mesto vynaložilo na opatrovateľské služby viac ako 320-tisíc eur, do mestskej kasy sa vrátilo formou poplatkov od opatrovaných necelých 37-tisíc eur. Čiže mesto doplatilo na opatrovanie takmer deväť desatín z celkových nákladov, iba jednu desatinu hradili opatrovaní. Po zvýšení poplatkov opatrovaný zaplatí tretinu nákladov a mesto dve tretiny.
J. Blcháč pripomenul, že proti zvýšeniu poplatkov je aj minimálne 110 ľudí, ktorí sa podpísali pod petíciu a adresovali ju primátorovi . Niektorí z nich prišli 4. mája aj na mestské zastupiteľstvo.
„Nie je to petícia, dostal som iba papier podpísaný niekoľkými desiatkami ľudí. Myslím si, že to nie je dôvod, aby sme predvádzali politické divadlo pre opozíciu. Vecne sme ochotní kedykoľvek rokovať o tejto záležitosti a pripúšťam aj znižovanie cien. Bude to záležať hlavne od toho, ako sa budú vyvíjať príjmy mesta. V súčasnosti nie sú na takej úrovni, aby sme si to mohli dovoliť,“ povedal primátor Alexander Slafkovský po tom, ako ukončil rokovanie, ktoré sa vlastne ani nezačalo.
Poznamenal, že je nemysliteľné, aby rodičia poprepisovali byty, domy a celý majetok svojim deťom a potom žiadali od mesta, aby sa o nich staralo. „Zákon hovorí o tom, že obec má povinnosť poskytnúť opatrovateľskú službu, ale aj právo pýtať za ňu peniaze až do výšky oprávnených nákladov. Naše oprávnené náklady na hodinu opatrovateľskej služby sú 3,34 eur a maximálna platba, ktorú pýtame od opatrovaného, sú dve eurá. A to sa týka približne 20 ľudí. Väčšina ľudí, ktorým mesto poskytuje opatrovateľskú službu bude platiť 1,50 eur za hodinu."
Pre porovnanie, za hodinu opatrovateľskej služby platia v Ružomberku 1,10 eur, v Dolnom Kubíne a Banskej Bystrici 1,50 eur, v Liptovskom Hrádku jedno euro.
Mnohí žijú sami a majú nízke dôchodky
Iniciátorkou petície za zrušenie výšky úhrad za sociálne služby, ktoré platia od 1. mája, je psychologička Kata Piačková. Už v marci pripomienkovala návrh pripravovaného VZN a navrhla upraviť výšku platieb za opatrovateľskú službu maximálne na jedno euro za hodinu. „Osem rokov som bola členkou sociálnej komisie, ambulanciu mám v dome opatrovateľskej služby a v štvrti, v ktorej bývam, je opatrovaných minimálne päť ľudí. Poznám ich veľmi dlho, lebo som tam vyrastala. Aj moja bývalá kolegyňa, doktorka Pilcová, má opatrovateľku. Chcela som tým ľudom pomôcť, lebo mnohí žijú sami, dôchodky majú nízke a aj najnižšia úroveň platieb, teda jedno euro, je pre nich značná."
Aj jej mama má už tri roky opatrovateľku, ale odmietla akékoľvek osobné záujmy na znížení poplatkov. „Nerobím to kvôli sebe a mojej mame. Bojujem za tetušky a ujkov, ktorí majú skutočne malé príjmy a sú odkázaní na opatrovateľskú pomoc. Sú to nevládni ľudia, ležiaci na posteliach. Jeden ujček bez nôh mi povedal, že už dva roky nevyšiel z garsonky, lebo nemá ako a nemá nikoho. Opatrovateľku si môže dovoliť iba na tri hodiny. Ďalší deväťdesiatročný pán, ktorý oslobodzoval Mikuláš, žije tiež sám. Povedal, že bez opatrovateľky by už ani nebol. Chápem, že ekonomika je dôležitá a mesto musí šetriť. Ale prečo začína od tých najslabších?“
Nech sa prídu pozrieť a vyskúšať si to
Na zastupiteľstvo prišiel aj muž, ktorého manželka je už niekoľko rokov pripútaná na lôžko a stará sa o ňu opatrovateľka. „Ja nevládzem, som tiež chorý. Napíšte, nech sa páni poslanci idú pozrieť na postihnutých, ktorí sú, s prepáčením, odkázaní aj zadky utierať. A nech si aspoň na jeden deň vyskúšajú, aké je to starať sa o nich.“
Oslovili sme aj ženy z Domova opatrovateľských služieb (DOS). Žije v ňom jedenásť ľudí, o ktorých sa starajú dve opatrovateľky. Bývaj v nemocničných bytoch a platia mesačné nájomné asi 85 eur.
„Sme smutné, lebo sa k nám správali, ako keby sme ani neboli ľudia. Nestáli sme im za to, aby s nami strácali čas. Bojíme sa, čo bude, lebo teraz by sme mali platiť až dve a pol eura za hodinu. Mám dôchodok 290 eur a keď zaplatím za opatrovanie, nezostane mi na nájomné, elektrinu ani na stravu. Vraj by mali doplatiť deti. Ale syn spláca hypotéku, nemá z čoho,“ povedala dôchodkyňa.
„Každý mesiac platím aspoň 35 eur za lieky. Dcéra má rakovinu. Čo mám robiť?“ neubránila sa slzám pani, podopierajúca sa o francúzske barle.
Kto zdedí majetok, zdedí aj dlhy
Ľubomíra Gloneková, poverená vedením sociálneho oddelenia na mestskom úrade, vysvetlila, že ide o nedorozumenie. „Doteraz platili ľudia v DOS za opatrovanie 50 centov za hodinu tak isto ako ľudia opatrovaní v domácnostiach. Podľa zákona o sociálnych službách sa však v zaradeniach opatrovateľských služieb poskytujú odborné a obslužné služby a v zmysle tohto zákona bolo vypracované aj nové VZN, ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája. Odborné služby zahŕňajú pomoc pri odkázanosti aj ošetrovateľskú starostlivosť, obslužné, napríklad, upratovanie, pranie a žehlenie.
Podľa nového VZN obyvatelia DOS už nebudú platiť za opatrovanie 50 centov za hodinu, ale dve až tri eurá na deň, podľa stupňa odkázanosti. Teda nie za hodinu, ako si niektorí nesprávne vysvetlili. V prípade, že ochorejú a budú potrebovať ošetrovateľskú starostlivosť, zaplatia za ňu všetci rovnako – 30 centov na deň.“
Ľ. Gloneková upozornila, že ľuďom, ktorým je poskytovaná opatrovateľská služba, musí po odrátaní poplatku za opatrovanie zostať 1,3 – násobok životného minima, čiže 240, 99 eur. To stanovuje zákon. V prípade, že nemajú príjem, alebo im nepostačuje na platenie úhrady, prechádza táto povinnosť na deti. Ak opatrovaný nemá deti, poplatok za opatrovanie platí mesto a o jeho úhradu bude žiadať v dedičskom konaní. Čiže ak opatrovaný nemá nikoho, kto by sa o neho postaral, postará sa o neho mesto a po jeho smrti ten, kto zdedí jeho majetok, zaplatí aj jeho dlhy.
Opatrovateľky nie sú upratovačky
K zvýšenie poplatkov za opatrovateľskú službu sa vyjadrila ešte v marci aj sociálna a bytová komisia. Navrhla poplatky od 0, 75 do 1,50 eur, ale poslanci o nich nehlasovali.
Predsedníčka komisie Marta Voštináková nesúhlasila s vyjadrením, že opatrovateľky sú drahé pomocnice v domácnosti. „Byť opatrovateľkou je náročná a ťažká práca. Nie je to iba umývanie okien a robenie nákupov, ako si niekto myslí. To často nerobia. Opatrovateľky musia mať 220 hodinový kurz, ovládať základy anatómie, fyziológie, vedieť poskytnúť prvú pomoc, majú prax na doliečovacom oddelení.“
Súhlasila s tým, že rodina by mala doopatrovať svojho blízkeho príbuzného, ale poznamenala , že niekedy sa bez opatrovateľky nezaobíde. Mnohí si musia zabezpečiť opatrovateľku, aby mohli chodiť do práce, a keď z nej prídu, sami sa stávajú opatrovateľmi. „Skláňam sa pred všetkými, ktorí doopatrovali svojich rodičov, lebo často sa ich rodina snaží dostať do rôznych zariadení pre seniorov."
V meste bolo začiatkom roka 85 opatrovaných, o ktorých sa staralo v prepočte na plný úväzok asi 53 opatrovateliek. „Po zvýšení poplatkov za opatrovanie k 1. máju ukončilo zmluvu o poskytovaní opatrovateľskej služby osem ľudí. Z toho päť opatrovateliek boli rodinní príslušníci, ktorí budú žiadať o príspevok na opatrovanie na úrade práce. Dvadsať ľudí požiadalo o skrátenie dĺžky opatrovania v priemere o necelé dve hodiny, jeden požiadal o predĺženie a 56 ľudí nezmenilo rozsah hodín opatrovateľskej služby," povedala Ľ. Gloneková.
Dvadsaťtri ľudí opatruje katolícka charita a evanjelická diakonia. Mesto s nimi uzatvorilo zmluvu o poskytovaní opatrovateľských služieb a na tento účel schválili z mestského rozpočtu 65-tisíc eur.
