Evanjelický drevený artikulárny kostol vo Svätom Kríži je jednou z najväčších drevených stavieb v strednej Európe. Na monumentálnom drevenom kostole budú tento rok ošetrovať šindľovú strechu.
SVÄTÝ KRÍŽ. „Krytina potrebuje pravidelný náter, strecha zarastá machom a už neznesie ďalší odklad. Musíme ju ošetriť čo najskôr, aby sme to stihli v čas,“ povedala farárka Monika Vdovjáková. Keďže kostol neleží na pôvodnom mieste a boli na ňom urobené stavebné zásahy, nemohol byť zaradený do zoznamu pamiatok svetového dedičstva UNESCO. Uchádzanie sa o príspevky z podporných fondov na opravy je preto veľmi zložité.
Na ošetrenie strechy s plochou takmer tisícdvesto metrov štvorcových farnosť použije peniaze, ktoré dostala ako milodary od turistov. „Urobili sme aj zbierku, do ktorej prispeli hlavne farníci a čosi našetrili aj z nájomnej zmluvy z pozemkov pod fotovoltaickou elektrárňou pri Galovanoch. Peniaze sme spojili a zistili, že so sumou, ktorú máme, by sme to už hádam aj dokázali,“ spresnila Vdovjáková.
Údržba bude pomerne nákladná
Strechu na kostole naposledy ošetrovali približne pred desiatimi rokmi. „Drevo je krásne a má svoju neopakovateľnú atmosféru, ale treba sa oň neustále starať. Údržba bude pomerne nákladná, keďže z krytiny je potrebné odstrániť mach a až potom sa ošetrí náterom. Budeme musieť zabezpečiť približne dvadsaťtisíc eur. Potom musíme urobiť výberové konanie a nájsť firmu, ktorá má s podobnými prácami skúsenosti a, samozrejme, všetko ešte posúdi pamiatkový úrad,“ doplnila farárka.
Evanjelický artikulárny kostol vo Svätom Kríži v príjemnom prírodnom prostredí má zaujímavú históriu. Počiatky jeho zrodu, v už neexistujúcej obci Paludza, siahajú až do 17. storočia.
Paludžanci si svoj kostol postavili v roku 1693 podľa zákonného článku, ktorému sa v minulosti hovorilo artikula. V nej sa uvádzali pravidlá pri stavbe evanjelického kostola, ktorý museli postaviť do jedného roka, na stavbu mohli použiť výlučne len drevo. Kostol nemohol mať betónové základy, aby sa maximálne zmenšila jeho trvácnosť. Evanjelické cirkevné objekty nesmeli mať vežu ani zvony a ich vchod musel byť na strane odvrátenej od cesty.
Je vyhľadávanou turistickou atrakciou
Drevené evanjelické modlitebne postavené na základe zákonných článkov z roku 1681 vošli do histórie ako kostoly artikulárne a v každej stolici mohli byť iba dva. V Liptove bol jeden kostol v Paludzi a druhý v Hybiach, ktorý vyhorel. Neskôr, keďže sa evanjelická cirkev rozrastala, kostol v Paludzi rozšírili v roku 1774 na približne šesťtisícovú kapacitu. Zvonica bola postavená až po vydaní Tolerančného patentu cisára Jozefa II. v roku 1781 a hoci stojí samostatne, tvorí s kostolom harmonický celok.
Počas výstavby vodného diela Liptovská Mara kostol presťahovali na terajšie miesto, kde slúži svojmu účelu a zároveň sa stal vyhľadávanou turistickou atrakciou. V rokoch 1974 až 1782 pre stavbu vodného diela kostol rozobrali, zreštaurovali a znovu postavili na území starého veľkopaludzkého chotára v katastri obce Svätý Kríž, aby sa zachovala autentickosť pôvodného krajinného prostredia vzácnej kultúrnej pamiatky.
Zaujímavosťou je, že rozšírenie kostola trvalo osem mesiacov, kým prenesenie a znovupostavenie zabralo osem rokov.
Autor: MAREK JURIŠ
