Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

Vitalita včiel a kvalita peľu je závislá od čistoty prostredia

Einstein vraj niekedy povedal: „Päť rokov po smrti poslednej včely zahynie aj naša planéta.“ Vo viacerých krajinách sa už dlhšie hovorí o hromadných úhynoch včelstiev zapríčinených rôznymi faktormi.

Niektorí chovatelia z  rôznych oblastí Slovenska väčšie úbytky nahlásili, ale to vraj ešte nič neznamená.Niektorí chovatelia z rôznych oblastí Slovenska väčšie úbytky nahlásili, ale to vraj ešte nič neznamená. (Zdroj: FOTO: MILAN VAVRICA)

Opýtali sme včelárskej odborníčky Tatiany Čermákovej, ako je to so včelami na Slovensku a v Liptove.
Liptovskí včelári, až na niekoľko výnimiek, neprimerané úbytky svojich včelstiev nespozorovali.

„Niektorí chovatelia z rôznych oblastí Slovenska nám väčšie úbytky nahlásili, ale to ešte nič neznamená,“ povedala Tatiana Čermáková, výskumná pracovníčka z Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku a pokračovala: „Napríklad, v Bobrovčeku uhynulo zo štrnástich včelstiev desať a jednému včelárovi na Honte zostalo zo štyristo včelstiev iba desať.

Je to síce značný úbytok, ale to by som za hromadný úhyn nepovažovala. V roku 2008 sme zaznamenali väčší pokles včelstiev, ktorý spôsobili hlavne vírusy a aj včelí mor.“

Život včiel ovplyvňujú aj pesticídy

Prirodzený úbytok sa pohybuje niekde pri desiatich percentách. „Momentálne sme ukončili sčítanie včelstiev a teraz spracovávame výsledky. Tie nám v priebehu júna prezradia, aký je skutočný stav včelstiev na Slovensku,“ doplnila T. Čermáková.

Hromadné úhyny spôsobujú, podľa výskumnej pracovníčky, viaceré javy. Život včiel ovplyvňuje, napríklad, aj používanie pesticídov v poľnohospodárstve, či už priame postreky, alebo nepriamo cez kontaminovanú potravu. „Peľ z postriekaných rastlín ma obmedzenú mikroflóru a takisto ako človek, aj včela potrebuje určitý typ mikroflóry pre život a zdravie.

Pokiaľ včely zbierajú potravu či peľ, ktorý má obmedzené spektrum mikroorganizmov, jej imunita a vitalita sa znižujú. Včela sa tak stáva ohroziteľnejšou a do jej tela potom ľahšie prenikajú škodlivé látky,“ vysvetlila T. Čermáková.

Ďalším faktorom sú rôzne choroby a vírusy. U nás je asi najrozšírenejšia, takzvaná klieštikovitosť včiel. „Ide o parazita, ktorého voláme klieštik včelí. Už asi tridsať rokov parazituje na našich včelách, ale držíme ho pod kontrolou pomocou chemických liečiv,“ doplnila včelárska odborníčka.

Vedci diagnostikovali nový typ choroby

Klieštik je parazit prenášajúci vírusové ochorenia, ktoré potom spôsobuje náhly výpadok včelstiev. Je to vraj podobné, ako keď človeka napadne
chrípka. Jedinec, ktorý je oslabený a má zníženú imunitu, vírusu ľahšie podľahne.
Len pred dvoma rokmi vedci z liptovskohrádockého výskumného ústavu diagnostikovali už aj na Slovensku nový typ včelieho ochorenia, ktoré by mohlo spôsobiť včelstvám aj väčšie problémy.
Na úhyn včiel môže, podľa včelárskej odborníčky, vplývať, napríklad, aj elektrosmog. „Ide v podstate o zhluk elektroma-
gnetických frekvencií, ktoré produkujú elektrospotrebiče, vysokonapäťové vedene, mobilné telefóny či rádiové stanice. Nielen v tele včely, ale aj iných živočíchov, zvierat a ľudí prebiehajú rôzne zložité bioreakcie, ktoré sú riadené veľmi jemnými elektrickými impulzmi. Preto môže nastať konflikt s okolitým elektromagnetickým žiarením a vývoj bunky, alebo iné bioreakcie, môžu byť chybné.“

V okolí mesta žiadne včely neboli

Včela je vraj tak, ako každý živý tvor, veľmi dobrý bioindikátor kvality životného prostredia, keďže veľmi citlivo reaguje na akúkoľvek zmenu. „Na zisťovanie kvality životného prostredia sme už pred tridsiatimi rokmi používali včely.

Jasným príkladom bolo niekoľko výskumov, na ktorých sme pracovali. Jeden sme, napríklad, robili v okolí Žiaru nad Hronom, kde je veľká hlinikáreň. Výsledok? Pokiaľ si fabrika nezabezpečila ekologickejšiu prevádzku, včely, ktoré sme z Liptova doniesli, nám za niekoľko týždňov uhynuli a v okolí mesta sa takmer žiadne nevyskytovali.

Ďalšie výskumné stanovis-ko sme mali aj na východnom Slovensku neďaleko hraničného prechodu Becherov pri Bardejove. Keď sme tam mali včelstvá, a cez prechod nebola takmer žiadna premávka, veľmi dobre sa im tam darilo.“ Akonáhle sa hranice otvorili, zhustila sa premávka a začali chodiť kamióny, okamžite sa to vraj prejavilo na kvalite peľu a vitalite včiel.

„Keď vybuchol Černobyľ, namerali sme zvýšenú radiáciu v peli. Keďže sa o nehode v tom čas príliš nehovorilo, výskum nebol veľmi roz-siahly a výsledok sme vôbec nepublikovali,“ povedala včelárka.
„V súčasnosti taký výskum nerobíme, takže neviem, ako je to s rádioaktívnym mrakom z Japonska. Nemám zatiaľ o tom žiadne informácie.“

Liptovskí včelári boli pokrokoví

Na Slovensku vedci evidujú takmer šestnásťtisíc chovateľov včiel, pričom v liptovskomikulášskom okrese je ich z celkového počtu približne tristo a v ružomberskom stošesťdesiatštyri.

Včelári z výskumného ústavu naposledy napočítali viac ako štvrť milióna včelstiev na celom Slovensku, pričom jeden kilogram včiel má približne desaťtisíc jedincov. Zaujímavosťou je, že včelstvo na severe Slovenska má približne dva až tri kilogramy.

Na juhu krajiny však bývajú včelstvá väčšie, majú štyri a niekedy aj päť kilogramov. Z celkového počtu slovenských včelstiev je teda približne tritisíc v okrese Liptovský Mikuláš a v Ružomberku ich evidujú takmer dvetisíc.

Založenie včelárskeho výskumného ústavu v Liptovskom Hrádku súvisí s dobrými podmienkami, ktoré liptovskí včelári v minulosti mali. „Liptovskí včelári boli vždy pokrokoví a vzdelaní. Kolektív bol dobrý, pre včelárstvo veľmi zapálený a s tým úzko súvisí aj založenie Včelárskeho výskumného ústavu v Liptovskom Hrádku,“ uzavrela T. Čermáková.

Cítia vôňu, ale vnímajú aj farbu

Aj včely, podobne ako ľudia, majú svoje bývanie usporiadané. Vo včelíne sú úle, v každom úli žije jedno včelstvo. Každé včelstvo má svoju kráľovnú a svoju typickú vôňu, takže ak včely zablúdia, navzájom sa spoznajú podľa charakteristickej vône.

Zaujímavé je nielen to, že cítia vôňu, ale vnímajú aj farbu. „Keď včela zablúdi, vníma farbu úľa a podľa toho sa dobíja domov. Ak včela do úľa nepatrí, ostatným včelám to napovie jej vôňa. Dnu ju nepustia, zhodia ju dole. Včely sú si navzájom cudzie, pri odlišovaní im pomáhajú feromóny. V úli existuje strážna služba, vykonávajú ju včely, ktoré zostávajú po vyliahnutí 40 dní v úli.

Ich úlohou je stráženie, čistenie včelieho diela a kŕmenie kráľovnej. Keď je však včela nasatá sladkou šťavou, tú pustia do každého úľa. Vedia, že keď je plná, nejde ostatným nič vziať, lebo sa už do nej nič nevojde. Naopak, včely útočia na hladnú nepriateľku, ktorá im môže z úľa niečo odniesť,“ vysvetlil Stanislav Krasničan, včelár z oravskej dediny Krušetnica.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  3. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  4. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  10. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 21 323
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 15 808
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 089
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 472
  5. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 7 322
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 095
  7. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 357
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 275
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 129
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 903
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Dali by ste dieťaťu cigaretu? Mnohí áno

Dali by ste dieťaťu cigaretu, ak by si ju vypýtalo? Väčšina z nás áno. Dokumentuje to sociálny experiment a mystery shopping, ktoré zastrešila vzdelávacia iniciatíva NA VEKU ZÁLEŽÍ.

Mikulášsky hokejisti si pripísali štvrté víťazstvo sezóny

V 32. kole najvyššej Tipos extralige si Liptáci poradili s hosťami z Nových Zámkov 3:1.

Mikulášania v bielo-červenom po strelení svojho prvého gólu Novým Zámkom.

V noci udrú silné mrazy

Meteorológovia vydali pre severné Slovensko výstrahy.

V černovskom chotári zachraňujú studničky starých otcov

V Černovskom chotári mali vyše dvadsať studničiek, miestni dobrovoľníci sa pustili do ich obnovy. A darí sa im to, studničky sú nielen funkčné, ale naozaj pôsobivé.

Studničku obnovili nadšenci z turistického oddielu a Valent Janči, ktorý ju namaľoval.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Odišiel Ján Bartík

Hokejová rodina v Nitre stratila jedného zo svojich dlhoročných členov.

Vláda predĺžila zákaz vychádzania. Čaká nás testovanie, štátu majú pomôcť mestá a obce

Skríningové testovanie sa začne v pondelok 18. januára a potrvá do utorka 26. januára.

Druhý deň testovania v Nitre: Miera pozitivity klesla pod percento

Otestovať sa prišlo vyše 14-tisíc ľudí. Pozitívnych bolo podstatne menej ako pred týždňom.

Už ste čítali?