Opýtali sme včelárskej odborníčky Tatiany Čermákovej, ako je to so včelami na Slovensku a v Liptove.
Liptovskí včelári, až na niekoľko výnimiek, neprimerané úbytky svojich včelstiev nespozorovali.
„Niektorí chovatelia z rôznych oblastí Slovenska nám väčšie úbytky nahlásili, ale to ešte nič neznamená,“ povedala Tatiana Čermáková, výskumná pracovníčka z Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku a pokračovala: „Napríklad, v Bobrovčeku uhynulo zo štrnástich včelstiev desať a jednému včelárovi na Honte zostalo zo štyristo včelstiev iba desať.
Je to síce značný úbytok, ale to by som za hromadný úhyn nepovažovala. V roku 2008 sme zaznamenali väčší pokles včelstiev, ktorý spôsobili hlavne vírusy a aj včelí mor.“
Život včiel ovplyvňujú aj pesticídy
Prirodzený úbytok sa pohybuje niekde pri desiatich percentách. „Momentálne sme ukončili sčítanie včelstiev a teraz spracovávame výsledky. Tie nám v priebehu júna prezradia, aký je skutočný stav včelstiev na Slovensku,“ doplnila T. Čermáková.
Hromadné úhyny spôsobujú, podľa výskumnej pracovníčky, viaceré javy. Život včiel ovplyvňuje, napríklad, aj používanie pesticídov v poľnohospodárstve, či už priame postreky, alebo nepriamo cez kontaminovanú potravu. „Peľ z postriekaných rastlín ma obmedzenú mikroflóru a takisto ako človek, aj včela potrebuje určitý typ mikroflóry pre život a zdravie.
Pokiaľ včely zbierajú potravu či peľ, ktorý má obmedzené spektrum mikroorganizmov, jej imunita a vitalita sa znižujú. Včela sa tak stáva ohroziteľnejšou a do jej tela potom ľahšie prenikajú škodlivé látky,“ vysvetlila T. Čermáková.
Ďalším faktorom sú rôzne choroby a vírusy. U nás je asi najrozšírenejšia, takzvaná klieštikovitosť včiel. „Ide o parazita, ktorého voláme klieštik včelí. Už asi tridsať rokov parazituje na našich včelách, ale držíme ho pod kontrolou pomocou chemických liečiv,“ doplnila včelárska odborníčka.
Vedci diagnostikovali nový typ choroby
Klieštik je parazit prenášajúci vírusové ochorenia, ktoré potom spôsobuje náhly výpadok včelstiev. Je to vraj podobné, ako keď človeka napadne
chrípka. Jedinec, ktorý je oslabený a má zníženú imunitu, vírusu ľahšie podľahne.
Len pred dvoma rokmi vedci z liptovskohrádockého výskumného ústavu diagnostikovali už aj na Slovensku nový typ včelieho ochorenia, ktoré by mohlo spôsobiť včelstvám aj väčšie problémy.
Na úhyn včiel môže, podľa včelárskej odborníčky, vplývať, napríklad, aj elektrosmog. „Ide v podstate o zhluk elektroma-
gnetických frekvencií, ktoré produkujú elektrospotrebiče, vysokonapäťové vedene, mobilné telefóny či rádiové stanice. Nielen v tele včely, ale aj iných živočíchov, zvierat a ľudí prebiehajú rôzne zložité bioreakcie, ktoré sú riadené veľmi jemnými elektrickými impulzmi. Preto môže nastať konflikt s okolitým elektromagnetickým žiarením a vývoj bunky, alebo iné bioreakcie, môžu byť chybné.“
V okolí mesta žiadne včely neboli
Včela je vraj tak, ako každý živý tvor, veľmi dobrý bioindikátor kvality životného prostredia, keďže veľmi citlivo reaguje na akúkoľvek zmenu. „Na zisťovanie kvality životného prostredia sme už pred tridsiatimi rokmi používali včely.
Jasným príkladom bolo niekoľko výskumov, na ktorých sme pracovali. Jeden sme, napríklad, robili v okolí Žiaru nad Hronom, kde je veľká hlinikáreň. Výsledok? Pokiaľ si fabrika nezabezpečila ekologickejšiu prevádzku, včely, ktoré sme z Liptova doniesli, nám za niekoľko týždňov uhynuli a v okolí mesta sa takmer žiadne nevyskytovali.
Ďalšie výskumné stanovis-ko sme mali aj na východnom Slovensku neďaleko hraničného prechodu Becherov pri Bardejove. Keď sme tam mali včelstvá, a cez prechod nebola takmer žiadna premávka, veľmi dobre sa im tam darilo.“ Akonáhle sa hranice otvorili, zhustila sa premávka a začali chodiť kamióny, okamžite sa to vraj prejavilo na kvalite peľu a vitalite včiel.
„Keď vybuchol Černobyľ, namerali sme zvýšenú radiáciu v peli. Keďže sa o nehode v tom čas príliš nehovorilo, výskum nebol veľmi roz-siahly a výsledok sme vôbec nepublikovali,“ povedala včelárka.
„V súčasnosti taký výskum nerobíme, takže neviem, ako je to s rádioaktívnym mrakom z Japonska. Nemám zatiaľ o tom žiadne informácie.“
Liptovskí včelári boli pokrokoví
Na Slovensku vedci evidujú takmer šestnásťtisíc chovateľov včiel, pričom v liptovskomikulášskom okrese je ich z celkového počtu približne tristo a v ružomberskom stošesťdesiatštyri.
Včelári z výskumného ústavu naposledy napočítali viac ako štvrť milióna včelstiev na celom Slovensku, pričom jeden kilogram včiel má približne desaťtisíc jedincov. Zaujímavosťou je, že včelstvo na severe Slovenska má približne dva až tri kilogramy.
Na juhu krajiny však bývajú včelstvá väčšie, majú štyri a niekedy aj päť kilogramov. Z celkového počtu slovenských včelstiev je teda približne tritisíc v okrese Liptovský Mikuláš a v Ružomberku ich evidujú takmer dvetisíc.
Založenie včelárskeho výskumného ústavu v Liptovskom Hrádku súvisí s dobrými podmienkami, ktoré liptovskí včelári v minulosti mali. „Liptovskí včelári boli vždy pokrokoví a vzdelaní. Kolektív bol dobrý, pre včelárstvo veľmi zapálený a s tým úzko súvisí aj založenie Včelárskeho výskumného ústavu v Liptovskom Hrádku,“ uzavrela T. Čermáková.
Cítia vôňu, ale vnímajú aj farbu
Aj včely, podobne ako ľudia, majú svoje bývanie usporiadané. Vo včelíne sú úle, v každom úli žije jedno včelstvo. Každé včelstvo má svoju kráľovnú a svoju typickú vôňu, takže ak včely zablúdia, navzájom sa spoznajú podľa charakteristickej vône.
Zaujímavé je nielen to, že cítia vôňu, ale vnímajú aj farbu. „Keď včela zablúdi, vníma farbu úľa a podľa toho sa dobíja domov. Ak včela do úľa nepatrí, ostatným včelám to napovie jej vôňa. Dnu ju nepustia, zhodia ju dole. Včely sú si navzájom cudzie, pri odlišovaní im pomáhajú feromóny. V úli existuje strážna služba, vykonávajú ju včely, ktoré zostávajú po vyliahnutí 40 dní v úli.
Ich úlohou je stráženie, čistenie včelieho diela a kŕmenie kráľovnej. Keď je však včela nasatá sladkou šťavou, tú pustia do každého úľa. Vedia, že keď je plná, nejde ostatným nič vziať, lebo sa už do nej nič nevojde. Naopak, včely útočia na hladnú nepriateľku, ktorá im môže z úľa niečo odniesť,“ vysvetlil Stanislav Krasničan, včelár z oravskej dediny Krušetnica.
