LIPTOV. Riziko zvyšuje aj fakt, že bodavému hmyzu sa nedá vyhýbať tak efektívne ako iným alergénom, napríklad peľu, prachu alebo niektorým jedlám.
Každý človek s alergiou má poškodený imunitný systém a ten prehnane reaguje na látky z vonkajšieho prostredia. Hoci alergikov z roka na rok pribúda, čo presne stojí za vznikom alergií, nevie nikto.
Precitlivenosť na jed hmyzu môže vzniknúť priamo po uštipnutí, no niekedy aj po konzumácii špenátu alebo pohánky, ktoré obsahujú podobné alergény ako včelí jed. Keď sa dostanú do ľudského organizmu, ten ich vyhodnotí ako cudzie látky a začne si vytvárať protilátky, ktorými sa bude brániť v prípade ďalšieho uštipnutia. Ak k nemu dôjde, nastane prehnaná reakcia imunitného systému, do ktorej zapojí celý organizmus, a ktorá môže mať aj fatálne následky.
Adrenalín treba mať vždy pri sebe
„Reakciu považujeme za alergickú alebo nebezpečnú, keď nejde len o začervenanie alebo opuch, ale o výsyp na celom tele, problémy s dýchaním, pokles tlaku, zvracanie, kŕče, stratu vedomia a podobne. Je to, takzvaná, anafylaktická reakcia, keď sú postihnuté všetky orgánové systémy a môže dôjsť k smrti,“ vymenovala najvážnejšie následky bodnutia hmyzom alergologička Nikoleta Bandžuchová.
Alergik bodnutý včelou alebo osou sa môže takejto reakcii vyhnúť, ak si do stehna okamžite pichne EpiPen, adrenalínovú injekciu, ktorú by mal mať neustále pri sebe. Adrenalín stiahne cievny systém a zabráni rýchlemu rozšíreniu jedu do tela.
„Keď dôjde k anafylaktickej reakcii, dýchacie cesty a svalstvo sa dostanú do kŕča a človeku ostáva tri až päť minút, aby ho niekto zachránil,“ vysvetlila alergologička a vzápätí dodala, že po podaní adrenalínu treba okamžite privolať záchranku, pretože adrenalín účinkuje rýchlo, ale krátko.
Anafylaktická reakcia potlačená adrenalínom sa môže po niekoľkých hodinách vrátiť. Preto je dôležité mať pri sebe vždy okrem EpiPenu aj nejaké antialergiká. Tie zaberajú pomalšie, no pôsobia dlhšie ako adrenalín a slúžia práve na to, aby zabránili návratu alergickej reakcie.
Často dochádza k smrteľným prípadom
Hladina protilátok na jed hmyzu v krvi alergika neustále kolíše. Z toho dôvodu nemusí k alergickej reakcii dôjsť po každom bodnutí hmyzom. Alergológovia aj napriek tomu odporúčajú, aby si alergici adrenalín pichli čím skôr a nečakali na príznaky anafylaktického šoku, lebo môže prísť náhle a nestihnú včas zareagovať.
„Smrteľné prípady sú pomerne časté. Stal sa aj taký, že včela poštípala alergológa a on čakal s EpiPenom v ruke, čo sa bude diať. Nakoniec si ho nestihol pichnúť a zomrel,“ povedala N. Banžuchová.
V prípade, že by alergika uštipla včela, on by si pichol adrenalín a k žiadnej alergickej reakcii by nedošlo, nemusí sa obávať žiadnych zdravotných komplikácií okrem krátkodobého zvýšenia krvného tlaku a zrýchlenia pulzu.
Intenzita alergickej reakcie závisí v nemalej miere aj od množstva jedu vpichnutého hmyzom. „Pri bodnutí včelou sa žihadlový aparát poruší a zostane v mieste vpichu, preto treba žihadlo vyškrabnúť ostrým predmetom. Keby sme ho zatláčali, do tela sa dostane ešte viac jedu,“ upozornila Tatiana Čermáková, výskumná pracovníčka z Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku.
Včely dráždia aj alkoholové výpary
Nie je možné úplne sa vyhnúť kontaktu s bodavým hmyzom. V prípade, že sa človek dostane do bezprostrednej blízkosti včiel, mal by zachovať pokoj. „Včela použije žihadlo len pri obrane. Ohrozená sa cíti, ak sa človek oháňa alebo ju dráždi agresívnym správaním v blízkosti úľa. Včely provokujú aj pre ne nepríjemné pachy ako sú kozmetické prípravky alebo alkoholové výpary,“ vysvetlila Čermáková.
Doplnila, že včely reagujú aj na farby, napríklad, na čiernu, ktorá ich priťahuje, ale nedráždi. Veľkým lákadlom je pre ne aj všetko sladké a tekuté. Alergológovia preto odporúčajú piť počas leta cez slamku, aby sa včela, prípadne iný bodavý hmyz, nedostala do úst alebo krku. Bodnutie do krku je totiž nebezpečné aj pre človeka bez alergie. „V krku sú mäkké tkanivá a rýchlo opuchnú. V takom prípade ide o život každému, nielen alergikom,“ upozornila Bandžuchová.
Agresivita včiel je u každého včelstva iná a vo väčšine prípadov je podmienená geneticky. Preto sa včely šľachtia aj na miernosť. Tatiana Čermáková poznamenala, že za útočnosťou včiel môže byť aj nesprávna manipulácia včelára s úľmi alebo pravidelný hluk.
Z hľadiska agresivity sú osy nebezpečnejšie, lebo niekedy útočia aj bezdôvodne a pri bodnutí neumierajú ako včely, ale môžu bodať opakovane. V porovnaní so včelami je ich však menej, pretože žijú iba voľne, zatiaľ čo chovom včiel sa v Liptove zaoberá takmer päťsto zaregistrovaných včelárov, ktorí majú spolu viac ako päťtisíc včelstiev.
