Po neuveriteľne dlhých šestnástich rokoch strávených v Košiciach a Poprade sa domov vracia obranca Juraj Kledrowetz. „Je to tak. Som rád, že môžem zavŕšiť hráčsku kariéru tam, kde som kedysi začínal,“ skonštatoval trojnásobný hokejový majster Slovenska a účastník ďalších piatich extraligových finálových sérií.
Zaručene nezaručené úvahy v súvislosti s jeho návratom na rodný ľad sa pravidelne opakovali už niekoľko prechádzajúcich sezón. „Pravdou je, že som mal posilniť náš tím pred nedávnym play-off, ale Popradčania ma napokon neuvoľnili. Teraz som však už nadobro doma,“ vysvetlil harcovník, ktorý odohral takmer tisíc extraligových duelov.
Pamätník historického vstupu „ešky“ do slovenskú klubovú elitu neváhal vrátiť sa hoci aj o stupeň nižšie. „Je obrovskou škodou, že sa tu nepodarilo zachrániť najvyššiu súťaž. Preto neskrývam ambíciu pomôcť oveľa mladším spoluhráčom, aby sa z nich v priebehu nasledujúcich dvoch, troch rokov vyprofiloval káder, ktorý bude môcť reálne zabojovať o prinavrátenie extraligového hokeja tam, kde vždy neodmysliteľne patril.“
Na mladších si zvykol v Porade
Čochvíľa 41-ročný matador vstupuje do šatne, ktorej drvivú väčšinu tvoria hráči o jednu, dve generácie mladší: „Čo už s tým narobím, roky sa ani v mojom prípade nedajú zastaviť. Zvykol som si na to v Poprade. Aj tam bolo okolo mňa pomerne dosť mladých. Verím, že si všetci zoberú k srdcu dobre mienené rady, ktoré ich môžu posunúť do veľkého hokeja.“
Juraj vyrástol na Nábreží. „Vtedy to aspoň v prípravke vyskúšal takmer každý chlapec z nášho sídliska. Mrzí ma, že detí s ozajstným zápalom pre hokej z roka na rok ubúda, pritom aktívny šport je veľmi dobrou náplňou voľného času. Budem rád, keď prispejem svojou trochou a pritiahnem aspoň niekoľko budúcich nádejí na náš štadión a do hokejových tried,“ vyjadril určite najdôležitejšie predsavzatie.
Je vzorom hráča, ktorý sa dokázal vlastnou usilovnosťou vypracovať zo suterénu, keď, napríklad, vojenčinu strávil v Leviciach či vtedy iba druholigovej Senici, až na vrchol.
Škoda, že celý slovenský hokej zaspal
Pod vedením trénera Júliusa Šuplera absolvoval prvé kroky samostatnej slovenskej reprezentácie, postup z C-skupiny, predolympijskú kvalifikáciu: „Veľmi dobre sa spomína na tú ohromnú eufóriu. Škoda, že celý slovenský hokej zaspal na vavrínoch, stagnuje, nevyrastajú nové talenty, všetky reprezentačné výbery majú na šampionátoch problémy so záchranou.
Je to pravdivý obraz, treba predovšetkým rýchlo niečo robiť s výchovou mládeže. Že to ide, potvrdzuje pohľad na napredovanie Nemcov, Švajčiarov či Dánov.“
Radosť z návratu dávneho kamaráta neskrýva športový manažér akciovej spoločnosti MHk 32 Juraj Halaj. „K tomuto menu netreba žiadny komentár. Skalní mikulášski fanúšikovia ho dôverne poznajú, aj keď pôsobil veľmi dlho v iných kluboch. Pre náš tvoriaci sa tím bude takáto osobnosť s nesmiernymi skúsenosťami veľkou posilou. Verím, že mladí chlapci využijú jeho prítomnosť a výdatne sa priučia pravému hokejovému majstrovstvu,“ dodal.
