DÚBRAVA. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra monitoroval v predchádzajúcom roku geologické faktory životného prostredia. Okrem iného sa zameral aj na sledovanie vplyvov ťažby nerastov na životné prostredie. Sledoval územia v oblastiach rudných ložísk, kde došlo k ukončeniu ťažobnej činnosti.
Pracovníci sa zameriavali na zisťovanie prítomnosti škodlivých látok, ktoré ohrozujú prírodu a teda aj človeka. Významné hrozby predstavujú podľa výsledkov odkaliská, vzniknuté banskou činnosťou, ktoré po zániku podnikov ostávajú bez osoby zodpovednej za ich monitoring a rekultiváciu. Najnepriaznivejšia situácia je v Dúbrave, Smolníku, Pezinku, Španej Doline a Rudňanoch.
Voda v potoku Paludžanka vysoko prevyšuje normy
„Na ložisku Dúbrava banské vody kontaminujú Paludžanku najmä antimónom. Na viacerých monitorovaných štôlňach boli v roku 2010, oproti predošlému obdobiu, dokumentované mierne nárasty koncentrácie antimónu a arzénu v banskej vode. Koncentrácie antimónu v banských vodách jednotlivých štôlní predstavujú 300 až 1500 násobok medznej hodnoty pre pitnú vodu,“ uvádza sa v monitoringu.
Paludžanka je v dôsledku kontaminácie označená ako voda piatej, teda najhoršej možnej kvality. Voda tejto kategórie je veľmi silno znečistená a zvyčajne sa nehodí pre žiadne účely.
Antimón a arzén majú karcinogénne účinky a pre ľudí predstavujú významné zdravotné riziko.
Pitná voda dúbravských domácností je bezpečná
„V deväťdesiatych rokoch sa prepojilo vodovodné potrubie Demänová, Demänovská dolina a Dúbrava. Došlo k odstávke vodného zdroja z Dúbravy, ľudia sa sťažovali na kvalitu vody, ktorú mali v domácnostiach," povedal Vladimír Janičina, starosta Dúbravy.
„K napojeniu vodného zdroja Škripeň, z ktorého sú v súčasnosti zásobované domácnosti v Dúbrave, došlo pred dvoma rokmi. Vodný zdroj Škripeň netečie z podhoria, kde dochádzalo k vylúhovaniu antimónu a iných tuhých látok do vody. Kvalita vody je teraz lepšia a úplne bezpečná. Normy sa dnes prísne a dôsledne sledujú, ľuďom teda nič nehrozí,“ ubezpečil starosta.
Odpad z baní predstavuje hrozbu
Ložisko v Dúbrave bolo do ukončenia ťažby najväčším producentom antimónu v Československu. Odpad z tejto prevádzky ukladali na odkalisko v tesnej blízkosti areálu závodu.
V roku 1991 bola ťažbu na ložisku ukončili v rámci útlmového programu baníctva na Slovensku. Dlhodobo využívané odkalisko sa stalo environmentálnou záťažou. Predstavuje riziko pre zdroje pitnej vody, ktoré sú situované v oblasti pod odkaliskom vo vzdialenosti 200 až tisíc metrov, čím vzniká reálna možnosť ovplyvnenia kvality pitnej vody.
Zdroj pitnej vody pre Dúbravu však nepochádza z okolia opusteného ložiska.
