LIPTOV. Časy, keď sa susedia predbiehali, kto bude mať prvý zasadené zemiaky, sa pomaly, ale isto stávajú minulosťou. Ľudia odkladajú motyky do pivníc, zemiaky si radšej kúpia, nemajú čas na prácu na poliach.
Poľnohospodári označili minulý rok ako nepriaznivý a ťažký na pestovanie zemiakov. Pre dlhotrvajúce dažde ich sadili s viac ako mesačným oneskorením. Dopestovali ich málo a predávali sa za vysoké ceny.
Sto kilogramov zemiakov si mohli ľudia kúpiť od Poľnohospodárskeho družstva (PD) Liptovský Mikuláš za 40 eur, PD Smrečany za 50 eur a PD Ludrová a Lisková za 60 eur. Špekulovať o ich cene v nadchádzajúcej sezóne je ešte predčasné.
Zemiaky zasadili na väčšej ploche
V minulom roku išli zemiaky doslova na dračku. „Rok 2010 bol veľmi zlý na pestovanie, ale dokázali sme zabezpečiť všetky požiadavky. Nevieme, či bude situácia toho roku obdobná, no v Ružomberku bude zemiakov určite dosť. Nakupujeme kvalitnú sadbu z Holandska a Nemecka, zabezpečujeme im plnohodnotnú výživu,“ povedal Miroslav Štefček, predseda Poľnohospodárskeho družstva Ludrová.
Poľnohospodárske družstvá v Liptove zasadili zemiaky na väčšej ploche ako v minulom roku. „Zasadili sme 37 hektárov zemiakov, teda o 7 hektárov viac. Pre Ružomberčanov budeme mať dostatok zemiakov, nemusia sa báť, že ich nebude,“ potvrdil Štefček.
„Zemiaky sú už v zemi, vysadili sme ich viac. Vlani sme ich pre nepriaznivé počasie sadili až na koncom júna, teda mesiac a pol po termíne. Vieme pokryť požiadavky ľudí, veď sme vysadili 95 hektárov, čo je o 15 hektárov viac ako vlani,“ ubezpečil Ján Janíček, predseda PD Smrečany, ktoré je najväčším pestovateľom zemiakov v regióne.
Liptov už nie je zemiakárskou mekkou
„Nákladovosť zemiakov bola veľmi vysoká a tržby a ceny zemiakov v minulých rokoch boli neúmerne nízke. Ekonomika poľnohospodárskych podnikov nedovolila venovať sa pestovaniu zemiakov. Zemiak ako taký, je plodina veľmi náročná na náklady, na chemické ošetrovanie, mechanické ošetrovanie, oborávanie,“ vysvetlil dôvody úbytku plôch, na ktorých sa pestujú zemiaky v severných častiach Slovenska.
Cena záleží od úrody zemiakov, nákladovosti, priazni počasia, intenzity ošetrovania a, samozrejme, aj od dopytu a ponuky na trhu.
„Dôvodom zníženia pestovania zemiakov je ekonomika. Pred 40-timi rokmi boli zemiakové polia na 2500 hektároch, teraz je to sotva desatina. Dlhodobo pestovať zemiaky so stratou sa nedá. Vyzerá to tak, že sa tým môžu zaoberať iba bohatí,“ povedal Janíček. V PD v Smrečanoch tento rok predali všetky sadbové zemiaky.
„Som prekvapený, že ľudia ich začali v záhradách pestovať znova. Asi sa obávajú, že situácia z minulého roka sa zopakuje,“ dodal predseda PD Smrečany.
Nie všade dopestujú zemiaky na uskladnenie
Severoslovenským poľnohospodárom konkurujú pestovatelia z južných oblastí krajiny a Poľska.
„Je pravda, že vyprodukujú viac zemiakov, ale nie sú vhodné na zimné uskladnenie. Predávajú v septembri alebo októbri zemiaky za pomerne nízke ceny. S obrábaním pôdy majú také vysoké náklady ako na severe, ale neprezimujú. Zemiakárska oblasť Liptova a Oravy je na produkciu zemiakov na zimné uskladnenie vďaka podnebiu najlepšia. Na juhu totiž dopestujú zemiaky v úplne inom vegetačnom období ako my,“ priblížil Šefček.
Do liptovských dedín dovážajú zemiaky aj pestovatelia z Poľska. Podľa Štefčekových slov, ani poľské zemiaky nie sú žiadnou výhrou, i keď sú lacné. Priniesli k nám rôzne choroby, napríklad, háďatko zemiakové.
Mladej generácii chýba vzťah k pôde, sú naučení na iný životný štýl, spoliehajú sa, že zemiaky si zaobstarajú inak, kúpia si ich kedykoľvek.
„Je to normálne, dnes majú ľudia iné myslenie a iné povinnosti. Ľudia sú dnes vyťažení inak ako tomu bolo v minulosti, rozdelia si priority podľa vlastných potrieb, pestovanie zemiakov a práca v záhrade to väčšinou nie je,“ konštatoval Štefček.
„Už dva roky mám namiesto poľa za domom trávnik. Pestovať zemiaky sa mi neoplatilo. Zaplatila som peniaze za sadbu, oranie, postreky, strávila som hodiny zohnutá nad hrobľami s motykou v ruke. Na jeseň som vykopala zemiaky maličké ako hrach. Bola som šťastná, že ich bolo aspoň toľko, koľko som posadila, naozaj to nemalo zmysel,“ hovorí 45-ročná Jana z dolného Liptova.
Podobnú skúsenosť má aj Stanislava z Lúčok. „V záhrade som sa posledné roky trápila sama. Synovia mi hodili motyku o zem, že sa mordovať nebudú. Keď zrátam, koľko peňazí a času som do zemiakov investovala, uznám, že majú pravdu. Aj tak sme nedopestovali toľko, aby to stačilo celej rodine, vždy sme museli dokupovať. Teraz si zemiaky na zimu iba kupujeme a do záhrady chodím oddychovať.“
