LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Priatelia z nemeckého Červeného kríža nám v roku 2002 ponúkli, že nás zaškolia a dodajú nám materiál na prvotné zabezpečenie humanitárnych jednotiek," začal rozprávať veliteľ liptovskej humanitárnej jednotky Miroslav Farkaš.
„Na tento podnet vzniklo na Slovensku šesť humanitárnych jednotiek v jednotlivých mestách. Sú to Levice, Banská Bystrica, Košice, Bratislava, Svidník a Liptovský Mikuláš,“ predstavil sieť slovenských humanitárnych jednotiek M. Farkaš.
Poznajú nebezpečné miesta v Liptove
Cieľom Humanitárnej jednotky v Liptovskom Mikuláši je zabezpečiť v prípade živelnej pohromy obyvateľov najmä po sociálnej stránke. „Napríklad, v Mikuláši pri zimnom šta- dióne je čpavok. Keby náhodou začal unikať, evakuujeme postihnutú oblasť, zabezpečíme ľuďom stravu a strechu nad hlavou, informujeme o nich rodinu,“ vysvetlil veliteľ a dodal, že všetko musia urobiť do dvadsiatich štyroch alebo štyridsiatich ôsmich hodín.
„Samozrejme, sme schopní aj ošetriť zranených,“ povedal M. Farkaš. Mikulášska jednotka má okrem veliteľa päť členov a hoci ich cieľom nie je poskytovať zdravotnícku pomoc, všetci sú vyškolení aj po tejto stránke.
Navyše, členovia mikulášskej humanitárnej jednotky majú v regióne vytipované všetky nebezpečné miesta, kde by mohla hroziť katastrofa. „Zatiaľ sme ako liptovská jednotka nezasahovali nikde. Nikto nás nevolal niečo zabezpečiť ani v minulom roku, keď boli povodne. Pravdepodobne si jednotlivé krízové štáby v obciach vystačili samé alebo ešte nie sme dostatočne v podvedomí ľudí. Krízové štáby by však mali vedieť, že existujeme.“
Žiadna finančná podpora nehrozí
„Naša práca by mala prebiehať v spolupráci s civilnou obranou. Mali by sme byť zaradení do krízového centra. Neviem, kde sa stala chyba, ale od roku 2002 nás nikto nikde nepozval. Hovorím za jednotku Liptovský Mikuláš,“ posťažoval si veliteľ.
Potom však upresnil, že na rozbehnutie činnosti jednotky dostali Mikulášania uniformy, stany, spacáky, deky, nafukovačky. Všetko toto im dodal Slovenský Červený kríž (SČK) v spolupráci s nemeckým.
„Ostatné veci si musíme zháňať sami,“ pokračoval veliteľ. „Napríklad, aj auto, elektrocentrálu či poľnú kuchyňu, aby sme si v prípade ohrozenia boli sebestační.“
Šiesti členovia Humanitárnej jednotky v Liptovskom Mikuláši si, napríklad, aj cvičenia v súčasnosti robia vo vlastnej réžii. „Ak ideme naň v pracovný deň, musíme si brať dovolenky. Príslušníci humanitárnych jednotiek sú totiž všetci dobrovoľníci, nikto nie je profesionál. Takže nejaká finančná podpora nehrozí. Všetko si platíme sami, aj poistenie,“ dodal M. Farkaš.
„Raz sme síce dostali podporu od Slovenského Červeného kríža, ale bolo to len v roku 2008, keď sme mali spoločné cvičenie. Odvtedy nič.“
V Rakúsku dreli ako správni Slováci
V tomto roku sa slovenské humanitárne jednotky rozhodli, že urobia spoločné cvičenie. Bolo na Mlynčekoch pri Kežmarku. Stretli sa všetky jednotky okrem košickej a bratislavskej. „Tie mali v čase nášho cvičenia inú činnosť spojenú s majstrovstvami sveta v hokeji vo svojich mestách,“ upresnil M. Farkaš.
Mikulášania však boli aj na cvičení v Rakúsku. Zúčastnili sa na Dni kresťanskej mládeže, kde pomáhali pri vydávaní stravy. „Pre nás to bola skúška ako hrom. Museli sme vydať raňajky, obedy a večere pre tridsaťtisíc ľudí. Dreli sme ako správni Slováci. Po skončení nám Rakúšania veľmi tľapkali po ramenách, že sme obstáli,“ zakončil M. Farkaš.
