LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Táto skutočnosť má hlbokú logiku a súvislosti. Vyplýva z poznania a rešpektovania prírodných zákonitostí, pretože práve v tomto mesiaci sa rodí nový život, rastlinná ríša rozkvitá a hýri všetkými farbami a vôňami.
Je to každoročne sa opakujúci zázrak, preto si zaslúži obdiv a úctu zo strany každého človeka. Treba si stále znova uvedomovať, že aj človek, ktorý sa považuje za pána všetkého tvorstva, je napriek všetkému iba súčasťou prírody, do ktorej síce zasahuje, ale ak chce prežiť, musí jej zákonitosti poznať, rešpektovať, zodpovedne sa správať a chrániť. Ak to neurobí, pocíti následky sám na sebe.
Činnosť poľovníckej komory
Z tejto filozofie vychádza činnosť Slovenskej poľovníckej komory, kde už v zákone o poľovníctve je poľovníctvo definované ako súhrn činností zameraných na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov, je súčasťou prírodného bohatstva tvorby a ochrany životného prostredia.
Z definície zákona vyplýva, že poľovníci už tradične patria medzi najväčších milovníkov a ochrancov prírody a v nej žijúceho tvorstva.
„Ustanovujúca konferencia Obvodnej poľovníckej komory sa v liptovskomikulášskom okrese uskutočnila vlani v marci. V rámci nej zastrešujeme 28 poľovných revírov s počtom členov 853," vyjadril sa Juraj Halahija, vedúci kancelárie Obvodnej poľovníckej komory.
Poľovné právo vykonávajú na rozlohe približne 130-tisíc hektárov poľovnej plochy. Za viac ako ročné obdobie venovali veľkú pozornosť práve problematike ochrany prírody, ku ktorej majú zriadenú aj samostatnú odbornú komisiu.
Členovia komory uskutočnili veľa osvetových akcií pre poľovníkov aj verejnosť. Medzi najúspešnejšie a najnavštevovanejšie už tradične patrí verejná výstava poľovníckych trofejí ako súčasti chovateľskej prehliadky, deň Sv. Huberta v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline, okresná súťaž krúžkov mladých priateľov poľovníctva a pod.
„Stalo sa už pravidlom, že naši členovia sa aktívne zapájajú do pracovných činností v prospech ochrany a zveľaďovania prírody. Za uplynulý rok odpracovali 4500 hodín pri výsadbe lesných drevín, čistenia chodníkov, horských bystrín, pri zmierňovaní následkov kôrovcovej kalamity, oprave a budovaní poľovníckych zariadení a podobne,“ poznamenal Halahija.
Vážne starosti spôsobuje úhyn zvierat a hluk
Dve skutočnosti poľovníkom spôsobujú vážne starosti. Prvou je vysoký a stále sa zvyšujúci počet úhynu zveri pod kolesami motorových vozidiel a vlaku.
Najčastejšími miestami kolízií motorových vozidiel so zverou jeleňou, srnčou, diviačou, dokonca aj medveďou je celý úsek diaľnice, cesta smerom do Demänovskej Doliny až po Jasnú, cesta smerom na Podbanské a Čertovicu.
V prípade vlakov je to koridor Bieleho Váhu od Kráľovej Lehoty po Východnú. Z hľadiska času sú rizikové obdobia, keď sa stmieva, rozvidnieva a najmä noci, keď zver vychádza z úkrytov a hľadá potravu. Následky nie sú tragické iba pre zver, ale často aj pre vodičov, preto by mali venovať zvýšenú počas jazdy.
„Druhou skutočnosťou je narastajúci počet terénnych motocyklistov a štvorkolkárov, ktorí sa preháňajú v horách, často aj v chránených územiach národných parkov. Hlučnosť motorov je nepríjemná nielen pre návštevníkov hôr, ale spôsobuje aj veľký stres zveri so všetkými z toho vyplývajúcimi následkami pre jej zdravotný stav. Považujeme to za neúctu k prírode a prejav hrubej ľudskej arogancie. Vypracovali sme preto spoločný postup s políciou a pristihnutých páchateľov povedieme k osobnej zodpovednosti. Sme však optimisti a veríme, že aj tieto problémy sa nám podarí prekonať,“ dodal Halahija.
Autor: František Jaroš
