sa narodil a vyrastal v Liptovskom Mikuláši.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Z pohľadu nezainteresovaného človeka by sa dnes mohlo zdať, že najväčší vplyv na malého Martina mala mama Majka, učiteľka slovenského jazyka.
„Nie,“ zareagoval rýchlo herec. „Priečilo sa mi všetko, čo bolo povinné a na slovenčine bolo povinné čítanie kníh. Myslím, že to bolo peklo už vtedy pre všetkých žiakov. Ani ja som nechcel čítať. Až teraz ma začalo zaujímať všetko to, čím žila mamina – slovenčinárka. V čase, keď som vyrastal, potreboval som sa k nej pritúliť, pomaznať, ale literatúru a dramatické umenie som od nej nebral.“
Ak sa raz v živote nájde, bude dobrý
Martin, podľa svojej mamky Márie Nahalkovej, ktorá žije v Liptovskom Mikuláši, nielenže nečítal povinnú literatúru, ale vraj nečítal ako chlapec vôbec. „Bolo nám to s manželom veľmi ľúto, lebo sme obom synom každý večer čítali rozprávky, spievali. Dokonca manžel im narozprával na magnetofónovú pásku celú knihu V šírom poli zámoček. Zdramatizoval to tak, že jeho rozprávanie nemalo chybu. Takže Martinove herecké gény možno majú korene aj niekde tam.“ Veď Martinov otec pekne recitoval, čo ukázal aj na nejednej rodinnej oslave.
„Muž bol väčším vzorom pre chlapcov ako ja,“ skonštatovala M. Nahalková. „Synovia viac k nemu inklinovali. On ich viac chápal, pretože vyrastal s ďalšími dvoma súrodencami – chlapcami. Pre mňa už to, že začali zo školy nosiť trojky, bola veľká tragédia, ale môj muž mi raz povedal jednu úžasnú vetu: Majka, neboj sa, Martin nie je hlúpy. On sa nájde, a keď zistí, čo chce robiť, bude dobrý. Mal pravdu.“
Možno Martin Nahalka nielen od otca zdedil herecké gény, ale aj od starkej. Marta Majeríková z Vrbice, Martinova stará mama z otcovej strany, bola vraj veľká ochotnícka herečka.
Smetiar a kozmonaut skončil v kuchyni
Ako dieťa bol, podľa mamky, Martin neposedný, neposlušný. Všetko, čo musel, to nerád robil. „A nerád povinné veci robí doteraz,“ prezradila mamka. „Keďže mal veľa energie, dali sme ho do hokejovej triedy. Žiaľ, pri hokeji vydržal len do siedmej triedy.“ Pridala aj sťažnosť. Martin vraj nebol vynikajúci hokejista a do zápasov nastupovali len tí najlepší. „Poslabší, ako bol aj náš Martin, nemali príležitosť.“
V detstve chcel byť Martin smetiarom alebo kozmonautom. Vyštudoval však obchodnú školu, bavilo ho variť, takže zakotvil v profesii kuchár, hoci mamka tvrdí, že to bolo východisko z núdze.
Martin, ty by si mohol byť herecom
„Svoju kariéru herca si Martin začal budovať pomaly, postupne,“ doplnila mamka. V Partizánskom budúci herec zvykol tráviť u svojich druhých starých rodičov prázdniny. „Ty by si mohol byť herec,“ povedala mu raz herečka Lucia Šipošová, s ktorou sa v Partizánskom zoznámil. „Keď po Lucii potom zopakoval túto vetu aj doma, povedala som mu – Martinko, to je pekné, ale musíš pre to aj niečo urobiť.“
Martin vážne niečo pre divadlo urobil. Vyhľadal divadelný súbor v Liptovskom Mikuláši, ktorý viedla Eva Štofčíková. „Na premiére divadla v Múzeu J. Kráľa náš Martin povedal ako herec jednu vetu, ale tam u neho divadlo začalo,“ je presvedčená mama Majka. V mikulášskom divadelnom súbore pôsobil tri roky. „Boli to vynikajúce roky,“ uzavrel Martin.
Otec nechá voľnosť aj Jakubkovi
Martin Nahalka robil všetko, aby sa k divadlu dostal. „Na kolieskových korčuliach chodieval za Evou Štofčíkovou, ktorá si ho zobrala pod palec a pripravila na prijímacie pohovory na výšku,“ povedala mama.
Vysokú školu muzických umení absolvoval Martin Nahalka v rokoch 1982 až 2002 v Bratislave v triede Zuzany Kronerovej a Petra Mankoveckého. Počas štúdia vytvoril veľa zaujímavých postáv. Po škole hosťoval v Košickom divadle a po roku sa dostal do nitrianskeho divadla, kde pôsobí dodnes.
Tridsaťjedenročný Martin Nahalka je otcom trojročného syna Jakuba. Čím bude v predstavách otca Jakub ako dospelý? „Je slobodný, nebudem ho usmerňovať. Ja som si mohol povolanie vybrať, túto voľnosť nechám aj synovi.“
Mária Nahalková uzavrela rozhovor o synovi Martinovi vetou: „Myslím si, že to dobré, čo Martina ešte čaká, príde.“
