RUŽOMBEROK. Biologický odpad zo spoločnej čistiarne odpadových vôd v Hrboltovej, spoločnosť Mondi SCP v súčasnosti vyváža až do trnavského kraja. Z ružomberského kalu sa tu vyrábajú rekultivačné zmesi a opustené lomy zarovnávajú so zemou.
V súčasnosti čakajú už len na povolenie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktoré by malo byť v rukách spoločnosti v priebehu najviac dvoch mesiacov.
S energetickým zhodnocovaním biokalu, teda spaľovaním, by chceli začať už v tomto roku. Mondi tvrdí, že splní všetky podmienky, ktoré jej dalo mesto Ružomberok.
Spoločnosť nakladá s odpadom, ktorý vzniká pri čistení odpadových vôd z výroby aj mesta Ružomberok a obcí Lisková, Štiavnica, Štiavnička, Ludrová, Likavka, Černová a Hrboltová. Tento kal nie je klasifikovaný ako nebezpečný odpad, ale ako ostatný odpad.
V kontajneri cesta odpadu nekončí
„Nikto nechce mať odpad v záhrade ani meste. Keď odpad vyhodíme do zbernej nádoby alebo ho spláchneme, jeho cesta tým nekončí. Musíme ho zrekultivovať a zaoberať sa otázkou, čo s ním ďalej,“ povedal Ján Fris, riaditeľ regenerácií, energetiky a obslužných činností Mondi SCP.
Slovenské zákony predpisujú, že odpad sa musí spracovať len na území našej krajiny. Na Slovensku chýbajú odberatelia kompostových zmesí, ktoré sa vyrábajú z biologického kalu. Spoločnosť tvrdí, že odpad nemôže vyvážať do Trnavy večne a jediné riešenie je energetické zhodnocovanie, ktoré je bežné, napríklad, v susednom Rakúsku.
Ročne by mali v Ružomberku spáliť 28-tisíc ton biologického kalu, ktorý sa zmieša s 340-tisíc tonami biomasy, teda drevnej štiepky.
„Netvrdíme, že takéto riešenie je to najlepšie aj do budúcna, no v súčasnosti je to nutnosť. Pokiaľ bude existovať lepšie a ekologickejšie riešenie, pristúpime k nemu,“ spresnil Fris.
Spaľovanie je najelegantnejšie riešenie
Predstavitelia spoločnosti tvrdia, že kal nie je nebezpečný odpad a neobsahuje žiadne nebezpečné látky. Predtým, ako odpad spália, ho zmiešajú s prímesami, drevnou štiepkou, pretože výhrevnosť samotného biokalu je nízka.
„Je to v súčasnosti jediné riešenie ako nakladať s odpadom z Hrboltovej. V kolty na kôru sa zmieša kal v pomere 7 percent k 93 precentám toho, čo sa tam spaľuje teraz. Nedôjde teda k zvyšovaniu produkcie emisií,“ povedal Fris.
Spoločnosť dokonca tvrdí, že v otázke šíriaceho sa zápachu dôjde k zlepšeniu situácie. „Kal je živý, biologický materiál. Ak ho necháme stáť, opäť sa spustí proces hnitia a teda aj unikania zápachu. Dnes sa musíme zaoberať dlhotrvajúcou dopravou do Trnavy, zápchami a otázkami, kam s kalom, ktorý preto musí stáť aj dva-tri dni. Hnitie sa preto opäť spúšťa,“ vysvetlil Ján Fris.
Keď začnú so spaľovaním na druhom konci mesta v areáli spoločnosti, biokal nebude mať čas na opätovné hnitie a nebude zapáchať. „Teraz máme vyriešenú koncovku, hneď ako sa kal vyrobí, dá sa na auto a spáli sa. Celkový prenos odpadu zabezpečíme v uzatvorených autách, z ktorých nebude unikať žiaden zápach,“ dodal Fris.
Podmienkam mesta sú schopní vyhovieť
Aby spoločnosť mohla začať so spaľovaním odpadu z Hrboltovej, potrebovala súhlas mesta, ktoré dostala. Podmienka na udelenie súhlasu bola jasná. Spaľovaním nemôže dôjsť k zvýšeniu produkcie emisií do ovzdušia.
„Dali sme Mondi podmienky a chceme, aby boli dodržané. Ak sa nimi spoločnosť vie vysporiadať a naplniť ich, nie je vážna obava, že by sa tým urobilo niečo zlé, čo sa týka životného prostredia, vrátane znečistenia vody a vzduchu,“ povedal ružomberský primátor Ján Pavlík.
Spoločnosť nainštaluje na kotol zariadenie, ktoré bude znižovať množstvo emisií, teda tuhých častíc, do ovzdušia. „Kotol na biomasu vyrobí 100 ton pary. Spaľovaním kalov nedôjde k zvýšeniu produkcie tuhých látok do ovzdušia,“ dodal Fris.
Autor: ĽUBICA KUBIŠOVÁ
