LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Správa Tatranského národného parku (TANAP) získala 3-tisíc eur na rozsiahly projekt, ktorého cieľom je udržanie rozmanitosti tatranskej prírody. Ochranári vďaka tomu získajú potrebné údaje o ohrozených druhoch a veria, že prispejú k zlepšeniu ochrany a ich zachovanie v prírode.
Veľké šelmy, ako sú medveď, vlk a rys, v prevažnej väčšine žijú na území Západných Tatier, v oblasti od Ľaliového sedla v Tichej doline až po Bielu skalu vrátane Roháčov. Veľkým šelmám sa tam darí, pretože nie sú turisticky toľko navštevované ako Východné Tatry.
V TANAP-e týmto spôsobom monitorovali kamzíkov, svišťov, sokola sťahovavého alebo orla skalného.
Chcú ich sledovať aj cez satelit
Projekt bude prebiehať na území v celého národného parku. „Chceme začať s prvou etapou, teda podrobným monitoringom pobytových znakov šeliem, ako sú trus, stopy, ulovená korisť. Chceme nainštalovať viac ako štyridsať fotopascí, ktoré budú v teréne priebežne sledovať priechody zveri,“ povedal Pavol Majko riaditeľ Správy TANAP-u.
Do budúcnosti plánujú ochranári sledovať vybrané jedince aj pomocou satelitnej telemetrie, ktorá sa používa pri monitorovaní medveďa hnedého. Nápomocné budú ochranárom rôzne neziskové organizácie, Štátne lesy TANAPu ale aj oslovené poľovnícke subjekty.
Niektoré rysy lovia iba svište
Pre rysa ostrovida a vlka dravého sa správa TANAPu rozhodla preto, lebo sú to najvýznamnejší predátori prírody Karpát a Európy a zaraďujú sa medzi vzácne a ohrozené druhy.
„V TANAPe majú svoje opodstatnenie a je potrebné, aby sme poznali ich početnosť, život a vzťahy. V prípade rysa ostrovida sme, napríklad, zistili, že niektorí z nich sa špecializujú na lov svišťov a niektorí na kamzíky. V rámci projektu budeme sledovať a zisťovať aj vzťahy medzi korisťou a predátorom,“ upresnil Majko.
Ich najväčším nepriateľom je človek
Ochranári odhadujú, že na území TANAPu žije približne sedem rodín vlka dravého, rysov je tu ešte menej, od 10 do 20 kusov. „Tieto počty sa rôznia, sú to len odhady, a práve preto chceme mať čo najpresnejšie údaje aj o ich početnosti,“ doplnil Majko.
Vlk dravý nie je na Slovensaku celoročne chránený, od 1. novembra do 15. januára je povolený jeho odstrel. Podľa ochranárov je to hlavná príčina toho, že ich u nás žije veľmi málo. Prispieva ku tomu aj aktivita človeka, ktorý je najväčší nepriateľ našich šeliem. Mnoho kusov, napriek tomu, že ide o ohrozené druhy, končí v rukách pytliakov.
Autor: ĽUBICA KUBIŠOVÁ
