Pred troma rokmi zrazila záhadná choroba celú rodinu na kolená. Ako blesk z jasného neba zasiahol predtým zdravého chlapca, ktorý ochrnul v priebehu dvoch hodín. Rodičia si mysleli, že nevládze zdvíhať nohy, pretože má len obyčajnú svalovicu. Vzápätí na to Matúš mohol už len hýbať hlavou a dva týždne strávila rodina v strachu o jeho život.
Dnes Matúš všetkých udivuje, zaradil sa medzi kamarátov. Jeho zdravie, hoci bolo tvrdo skúšané, sa vracia do starých koľají a ten, kto nevie, nikdy by nepovedal, čím si musel prejsť a koľko driny stojí za každým stabilným krokom.
Choroba postihuje najmä starých ľudí
Ortieľ lekárov bol neúprosný. Zistili mu Guillan-Barré syndróm, ojedinelé ochorenie, ktoré môže spôsobiť ochrnutie organizmu alebo až smrť tým, že zasahuje aj životne dôležité orgány. Najčastejšie sa vyskytuje u ľudí od 50 do 70 rokov a trpí ňou jeden až dvaja ľudia zo stotisíc.
Matúšovi vzácne ochorenie diagnostikovali okamžite a rýchlo začali s liečbou. Prenášali ho ako handrovú bábiku, nedokázal sa hýbať. Vďaka intenzívnej liečbe, následnému cvičeniu, vytrvalosti, sebazapreniu a pomoci svojho okolia sa Matúš z choroby vystrábil.
„Všetko trápenie hodil za hlavu, jeho stav sa zo dňa na deň zlepšuje. Obul si sedemmíľové čižmy a, doslova, kráča každým dňom lepšie,“ opísala Marta, Matúšova mama, ktorá dala záväzok sama sebe. Jej syn vyzdravie.
Zdravie mu vrátili lekári, ale chlapec im musel stále pomáhať. Energiu mu dodávala matka, a keď začal na sebe Matúš badať prvé pokroky, posilnilo ho to ešte viac do boja so zákernou chorobou.
Mame dával rady, ako lyžovať
Z chlapca, ktorý bol pred troma rokmi pripútaný na lôžko a odkázaný na pomoc, dnes srší optimizmus. Nechce žiadne úľavy, odmieta ľútosť a o tom, čo sa mu stalo, nikomu nerozpráva. Práve naopak, v zime si obul lyžiarky, v kopačkách naháňa futbalovú loptu. Najviac sa mu zapáčil stolný tenis a zaradil sa medzi zdravé deti. „Akoby sme rukou zmietli zo stola omrvinky a na obruse už nezostala ani smietka,“ povedala s úsmevom na tvári a úľavou chlapcova matka.
Matúš sa toho roku konečne opäť postavil na lyže. Spoločnosť na svahu mu robili rodičia. Matka o sebe tvrdí, že je veľmi slabý lyžiar, ale Matúš jej dodával odvahu. „Mama, ak sa dokážem na snehu spustiť ja, musíš to zvládnuť,“ posmeľoval ju. „Dával mi dokonca rady, ako mám robiť oblúky a brzdiť,“ žartovala Marta Šalyová, ktorá si jeho napomenutia zobrala o to viac k srdcu.
Matúš chodí rád na futbalové ihrisko, jeho brat hráva futbal za Palúdzku, a tak má aj k zelenému športu blízko. „Raz sa mu podarilo vykopnúť loptu tak vysoko, ale tak nešťastne, že trafil elektrické drôty na stĺpoch. Došlo k skratu a v niekoľkých domoch vyhodilo prúd. Veľmi ho to mrzelo, no povedali sme mu, že ak nejde o život, nejde o nič. Zavolali sme elektrikárov a tí to dali rýchlo do poriadku,“ opísala príhodu Marta Šalyová.
Tréner o jeho hendikepe nevedel
Pingpong hráva Matúš už od minulého roka. Keď nastupoval do krúžku v mikulášskom centre voľného času, jeho tréner netušil, akou strastiplnou cestou si musel vysmiaty chlapec prejsť. Zatiaľ nechodí na súťaže, ale ak bude raketu v ruke zvŕtať tak šikovne ako doteraz, jeho štart na súťaži a aj postup do výkonostne lepšej kategórie je otázkou času.
Matúš sa nechce odlišovať od ostatných pre ťažkú chorobu a víťazstvo, ktoré si nad ňou vyboxoval. „Nechceli sme trénerovi nič povedať, aby Matúša neuprednostňoval alebo zvýhodňoval pre to, čo a mu stalo. Chceli sme, aby ho bral takého, aký je a bude už len na Matúšovi, či ho šport chytí, alebo nie,“ povedala matka Marta.
„Matúš je veľmi cieľavedomý a šikovný. Keď k nám prišiel, nevedel som o ňom nič. Poctivo na sebe pracuje, končí hru vtedy, keď už nemá proti komu hrať. Chce sa mu športovať aj vtedy, keď sa ostatným nechce. Pre svoju húževnatosť je príkladom pre ostatných," povedal tréner Ján Bella.
„Stolný tenis hráva Matúš raz týždenne, vždy dve hodiny. Šport ho zaujal, dokonca trénuje aj doma. Nerobí mu problém ani kolotoč, keď sa musí rýchlo točiť okolo stola.
Dnes navštevuje siedmy ročník, učitelia sa detí už začínajú pýtať, čo ich najviac baví a čo by chceli v budúcnosti robiť. Bojovník Matúš má veľmi rád zvieratká, rodičia mu kúpili psíka, o ktorého sa príkladne stará. Chodí s ním na prechádzky a, dokonca, si so štvornohým kamarátom aj pobehne.
„Povedal, že jeho snom je liečiť zvieratká. Ale nesmeli by nikdy zomrieť. Život si veľmi váži,“ dokončila Marta Šalyová.
Autor: ĽUBICA KUBIŠOVÁ
