RUŽOMBEROK. Futbalový klub spod Čebraťa Molnára angažoval s cieľom zachrániť pre Ružomberok aj druhú najvyššiu súťaž. Bolo to v čase, keď ďalší prvoligový osud mužstva videl na vlásku.
„Samozrejme, moje pocity sú veľmi príjemné, veď iné ani nemôžu byť,“ konštatoval muž, ktorý počas ôsmich kôl získal s chlapcami pätnásť bodov. Ružomberská rezerva bravúrne zvládla hlavne jarný finiš, keď vyhrala posledné tri stretnutia, hoci dva razy sa predstavila na ihriskách súperov a dosiahla skóre 10:0.
„Pre mňa najväčším vyznamenaním bolo, keď mi zavolal spolumajiteľ klubu Milan Fiľo,“ uviedol známy trénerský búrlivák. „Doslova mi povedal, Laco, ďakujem ti a gratulujem, pretože si to s chlapcami dokázal. Bez cudzej pomoci, bez toho, aby niekto niečo ovplyvňoval. Keďže je to človek, bez ktorého sa v klube nepohne azda ani stebielko trávy na hracej ploche, veľmi si jeho slová vážim.“
Neboli optimálne pripravení
„Na prvý zápas v Liptovskom Mikuláši sme pre krátkosť času ešte neboli optimálne pripravení,“ vrátil sa Molnár na úvod svojej misie, ktorá sa začala prehrou 1:3. Potom prišiel šesťbodový duel na domácom štadióne s jediným súperom v boji o záchranu, so Šaľou.
Keďže na druhý deň A mužstvo hralo na Slovane a v MFK bol obrovský lazaret, béčko si muselo vypomôcť s dorastencami. Po mimoriadne oduševnenom výkone stretnutie doviedlo do víťazného konca. „Tu sa ukázal charakter chlapcov,“ zdôraznil Molnár.
Po následných trojbodových zásahoch Šale v Liptovskom Mikuláši a Moldave nad Bodvou sa však nad druhou zmenou MFK dosť nebezpečne zatiahla obloha. V tej chvíli mužstvo nemalo osud vo vlastných rukách, potrebovalo aj zakopnutie Šale. Molnár však naďalej svoj tím mobilizoval a nepoddajne išiel za svojím cieľom.
Symbióza skúseností a mladosti
„Stav, keď som prišiel, smelo môžem označiť za katastrofický,“ tvrdí ružomberský tréner. „Niektorí ľudia sa na mňa pozerali ako na blázna. Ja ale mám rád takéto výzvy. Vždy treba rátať s každou alternatívou. Veril som ale, že to, čo sme si predsavzali, aj dosiahneme.“
Molnár za základ úspechu či menšieho zázraku považuje prístup hráčov. „Chalani prijali moju filozofiu, za čo si zaslúžia pochvalu. Pracovali tak, ako som od nich vyžadoval. Inej cesty však ani nebolo, išlo o tvrdý boj o udržanie sa. Keby sa len niečo podcenilo, mohlo by celé úsilie vyjsť nazmar. Molnárovi sa podarilo skúsených a mladších hráčov stmeliť do jednoliateho tímu, ktorý ťahal za jeden koniec povrazu.
„Samozrejme, pomohli nám chalani z prvého mužstva, absolutórium si však zaslúžia aj kmeňoví hráči i mladíci z dorastu. Hráči z áčka sa museli do tohto kolektívu zaradiť, to bolo moje krédo. Inak by som ich na ihrisko ani nepustil.“ Z mladých hráčov asi najviac upútal dorastenec Richard Bartoš.
Molnár osobitne z kmeňového tímu vyzdvihol dvoch chlapíkov: „Lukáša Švrčeka, ktorý dlhšie nehrával, som v podstate hodil do vody a chytil sa. Páčil sa mi tiež Tomáš Gejdoš, ktorý tiež predtým veľa príležitostí nedostával.“
Mrzia ho pochybovači
Molnárovi sa nepáčilo, že po poslednom stretnutí s Dolným Kubínom (3:0) si v novinách prečítal, že obrana Oravcov stála na hlinených nohách. „Nezainteresovaný človek si potom mohol myslieť, že zápas bol „dohodnutý“, čo absolútne nebola pravda.
„Súper robil chyby, my sme ho však k tomu donútili. Viacerí ľudia, čo pravidelne navštevujú stretnutia B mužstva, mi povedali, že išlo o jeden z najlepších výkonov v I. lige. Naozaj, celé mužstvo zahralo veľmi dobre.“ V tejto súvislosti Molnár ešte podotkol: „Skôr tu bola obrovská injekcia pre našich súperov zo strany Šale. Nielen v tomto zápase, ale aj predtým v Lučenci. Chlapci ale obe duely excelentne zvládli.“
