RUŽOMBEROK. Libor Hrdlička ešte ako dorastenec odišiel z Interu Bratislava do Zbrojovky Brno. V januári 2010 podpísal dvojročný kontrakt s MFK Ružomberok.
V úvode jari ste v dvoch zápasoch, v Zlatých Moravciach a v Senici vyťahovali loptu šesťkrát zo siete, pričom v Senici to už bolo do polčasu a potom vás tréner Goran Milojevič stiahol. Po Jurkemikovom návrate, bolo zrazu všetko inak, desať zápasov a len tri inkasované góly. V čom to bolo?
- Podľa mňa, všetko sa odvíjalo od celkovej klímy v mužstve, od pohody alebo nepohody, ktorá vládla v kabíne. Keď sa chalanom nedarilo, aj mojim výkonom chýbala stabilita.
Ale predsa, čo vás Jurkemik pokropil živou vodou? Aj na jeseň, pod jeho taktovkou, ste vychytili veľmi slušnú fazónu.
- Až neskôr mi tieto súvislosti napadli. Opäť však zdôrazňujem, že brankár sa chytí vtedy, keď „pracuje“ celý tím. Potom sa na jeho stranu pridá aj šťastie. Keď znovu mužstvo prevzal tréner Jurkemik, povedali sme si, čo celkove treba pridať v defenzíve, tiež niektoré činnosti inak realizovať. Myslím si, že trénerská výmena znamenala pre celú kabínu značný psychologický aj motivačný impulz.
Možno povedať, že iným smerom sa ubral aj tréningový proces?
- Samozrejme, k určitým zmenám došlo. Tréner Jurkemik začal klásť dôraz na viaceré veci, ktoré predtým neboli veľmi v centre pozornosti. V prvom rade po psychickej stránke sa nás snažil opäť postaviť na nohy a vrátiť potrebnú sebadôveru.
Nová Jurkemikova epizóda pod Čebraťom sa začala doslova zlatou bezgólovou remízou v Dubnici.
- Z každej strany sme počuli o dôležitosti tohto zápasu. Tréner Jurkemik ho označoval za kľúčový a možno aj zlomový. Dubnici sme nedovolili priblížiť sa na našu úroveň, bolo to veľké povzbudenie do ďalších ťažkých kôl. Všetci začali aj oveľa pozitívnejšie myslieť.
Už záver jesennej časti nebol ružový. Po zimnej prestávke to však išlo ešte viac dole z kopca. Nemali ste obavy, že pri tomto páde sa Ružomberok ocitne až na samom dne a na rad príde ten najhorší scenár?
- Stále som veril, že už musí prísť zápas, ktorý prinesie obrat. Pred každým kolom som takto rozmýšľal. Veď azda ani jedno mužstvo sa nedokáže vyhnúť určitej výsledkovej sínusoide. Bol som presvedčený, že tím má na to, aby nepriaznivý vývoj zlomil. Našťastie, stopli sme ho skôr, ako by sa kleslo na poslednú priečku. Doslova v posledne chvíli, pretože už sme na ten spodok padali.
Skúste sám za seba zhodnotiť corgoňligový ročník 2010/2011.
- V úvode mi to celkom išlo. Nástupom trénera Gorana Milojeviča nastala taká neistota. Do poslednej chvíle sme nikdy nevedeli, kto sa v zápase postaví medzi žrde. Nikto nebol jednotkou, tréner nás s Paľom Penksom striedal. Možno aj preto moje výkony neboli optimálne. Brankár potrebuje skôr vedieť, či bude chytať, kvôli vlastnej príprave na konkrétneho súpera. Neraz sa stalo, že ani deň pred zápasom nebolo známe, pre koho sa hlavný tréner rozhodne. Nevedel to ani tréner brankárov Milan Penksa.
Pokračujete aj ďalej v Ružomberku?
- Platnú zmluvu mám do konca tohto roku. Zatiaľ som v ružomberskom klube spokojný. Dostal som príležitosť, to si cením, to je najpodstatnejšie. V súčasnosti neuvažujem nad žiadnou zmenou. Môžem prezradiť, nie sú ani ponuky, ktorými by som sa zaoberal.
Autor: Ružomberok
