LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Po návrate z pôsobenia v Žiline preberal bývalý vynikajúci obranca, ktorý hrával za bratislavský Slovan, pred rokom našu horko-ťažko zachránenú juniorku so všeobecne veľmi skromnými očakávaniami a úzkym kádrom.
Napokon sa obavy rozplynuli a bolo z toho výborné účinkovanie v základnej časti extraligy korunované istým postup do play-off.
- Nikto nemal príliš veľké oči. Postupne sa však zvyšovala prirodzená hráčska konkurencia, obranu výdatne vystužili Slovinec Luka Sčap, Matúš Duriš so zámorskými skúsenosťami či Mišo Galko a snažili sme sa začínať zápasy na štyri kompletné formácie. Dôležitou vecou je vždy brankársky post.
Najskôr sme nevedeli kedy a či vôbec začne chytať Miro Bruncko. Napokon sa všetko utriaslo a rozchytal sa ozaj skvele. Aj vďaka nemu sme pravidelne bodovali a prechádzali súťažou bez väčších výkyvov. Na začiatku nás možno aj viacerí súperi podcenili, hrali sme jednoduchý hokej s rýchlym prechodom do útočného pásma.
Pred vyraďovacími bojmi o majstrovský titul tak oprávnene zavládlo o poznanie väčšie očakávanie, no konečnou sa stalo už štvrťfinále.
- Bruncko odišiel ešte pred záverom základnej časti na hosťovanie do Dolného Kubína, Kubovčík do Prešova, Macíka nominovali do púchovskej dvadsiatky, tí, ktorí vekom mohli, pomáhali dorastu. Síce sa pred play off všetci medzi nás vrátili, ale už to nebolo celkom ono.
Hokejový tím je živý organizmus, nie auto, ktoré rozoberieš a zložíš. Jednoducho, už sme nedosiahli taký kompaktný prejav ako predtým. Jedným dychom však treba uznať aj kvalitu Zvolenčanov, ktorí sa naopak skonsolidovali práve v rozhodujúcej chvíli.
Bez ohľadu na to, že sme sa chceli dostať aspoň do semifinále, celú sezónu treba hodnotiť mimoriadne pozitívne. Nášmu klubu sme hanbu rozhodne neurobili. Slová uznania prichádzali aj zvonku.
Úspešná sezóna by sa dala rozoberať donekonečna, no hokejový kolotoč sa krúti ďalej.
- Uvidíme, akú vekovú štruktúru mládežníckych tímov odsúhlasí vedenie zväzu. Sila nášho kádra sa odvinie od toho, či budú môcť nastupovať v juniorskej súťaži hráči narodení v roku 1991. V opačnom prípade bude prakticky celá obrana aj s brankármi zložená z bývalých dorastencov a na pár výnimiek i útok.
Dávnejšie tvorili juniorskú kategóriu tri ročníky a súpisky boli doslova preplnené. Terajšie iba dva juniorské ročníky nemajú logiku, lebo málopočetné kádre musia neraz dopĺňať aj takí dorastenci, ktorí na to ešte objektívne nemajú výkonnosť. Preto som osobne naklonený rozšíreniu juniorskej kategórie.
Aktuálne by nám to vyriešilo brankársku otázku či zvýšilo kvalitu obrany. Zatiaľ je to iba hypotéza, ale dôležitý v tom prípade bude aj záujem chlapcov zotrvať ešte rok medzi juniormi.
Prípravné obdobie sa rozbehlo už takmer pred mesiacom.
- Kondíciu štandardne naberáme počas mája a júna. Po nasledujúcom dovolenkovom období sa opäť stretneme v poslednom júlovom týždni, aby sme začiatkom augusta už naplno vykorčuľovali na ľad a celú prípravu začali smerovať k súťažnému obdobiu.
Momentálne využívame posilňovňu na našom zimnom štadióne, telocvičňu a ihrisko v obchodnej akadémii. K tomu treba ešte prirátať výbehy do okolitej prírody. Účasť na tréningoch je dobrá, zaznamenali sme iba zopár menších výronov, niektorí chlapci maturujú. Celkovo to zatiaľ má patričnú fazónu. Tvorí sa nové jadro tímu, noví chlapci si hľadajú miesto v šatni, zvykajú si na jej vnútorné pravidlá.
Nič sa nedá nalinkovať umelo, partia sa tmelí dlhšie. Až čas ukáže, či sa to podarí. V prvom rade sa snažím navodiť atmosféru, aby chalani radi chodili na štadión a chceli trénovať, lebo iba to nás posunie dopredu. Dá sa to robiť nasilu, ale formou prirodzenej zdravej športovej zábavy je to určite lepšie.
Meradlom úspešnosti klubovej mládežníckej pyramídy je početnosť chlapcov pripravených naskočiť medzi seniorov. Máme potenciál byť opäť vychýrenou liahňou?
- Nepochybujem, že tu zrejme budú aj naďalej vyrastať dobrí hokejisti, no žijeme v dobe, keď sa šport ako taký vrátane hokeja ocitol na okraji záujmu spoločnosti. Neexistuje fungujúci systém, všetko stojí na jednotlivcoch a tom, či sa chcú odovzdať hokeju.
Keď som kedysi chcel vidieť svet, musel som byť v reprezentácii, dnes majú chlapci iné možnosti. Preč sú časy, keď sme vstávali aj zaspávali s hokejom a všetko ostatné išlo bokom. Dnes je prioritou škola. Priznám sa, že aj ja vediem svojho syna k tomu, že vzdelanie je prvoradé, bude ho živiť a nemyslím si, že som v takomto uvažovaní sám.
Nie je príliš možné hľadať paralely s obdobím spred dvadsiatich, tridsiatich rokov. Vtedy nám hokej otváral dvere do sveta, teraz je milión iných možností na cestovanie či štúdium. Neberie mi to však chuť do ďalšej práce pre náš klub a jeho budúcnosť.
Káder juniorov MHk 32 Liptovský Mikuláš v príprave na sezónu 2011/2012 – brankári: Mário Duchoň, Miroslav Lisý; obrancovia: Filip Danko, Samuel Danko, Ladislav Halapy, Tomáš Janči, Filip Kandra, Filip Mezovský, Mário Mlynček, Filip Oravec, Roman Sajko; útočníci: Jerguš Čáni, Karol Divok, Jozef Fabo, Erik Janček, Adrián Jančuška, Matúš Koreň, Patrik Kubáň, Andrej Laco, Jakub Matejka, Ivan Oško, Martin Pawelski, František Poliaček, Martin Stanko, Jakub Šinal, Adam Tahotný. Tréneri: Dušan Halahija, Peter Grman; vedúci: Jaroslav Čerstvík.
