VÝCHODNÁ. Kalamita v roku 2004 zmenila tvár Tatier na dlhé desaťročia. Prírodný živel zničil obrovské plochy lesov.
Šesť rokov po nešťastí vznikol ojedinelý náučný chodník Rakytovské plieska. Návštevníci sa s odstupom času zoznamujú s dopadmi kalamity na tatranskú prírodu a spôsobmi jej obnovy.
Územie predstavuje jednu z mála ukážok lesa, ktorý po kalamite celý nevyťažili. Turisti sa ním môžu pohodlne prejsť a na vlastné oči vidieť, ako sa príroda spamätáva z tvrdej rany. Ponad polom, vďaka grantu, postavili drevené mostíky a svoj príbeh rozpráva chodník cez informačné tabule.
Trasa je súčasťou turisticky navštevovaného chodníka na Kriváň, ktorý križuje Biely Váh a ponúka zaujímavé tatranské pohľady. Návštevníci sa dozvedia cenné informácie aj o rastlinstve a živočíšstve okolitej prírody.
Do územia nezasahuje človek
„Náučný chodník je unikátny tým, že urbáre sa dali na výnimočnú cestu. Na základe projektu nezlikvidovali popadané stromy v území, les aj zostal aj v pôvodnom stave. Je to istým spôsobom experiment, pretože sledujeme, čo sa stane s lesom, ak sa drevo ponechá na mieste,“ povedala riaditeľka A-projektu Vlasta Körnerová.
Les je teraz pod drobnohľadom odborníkov. „Musíme ho sledovať, aby sa vylúčilo riziko vzniku lesných požiarov. Vyžaduje to viac pozornosti, ako keby sa drevo po kalamite spracovalo. Veríme však, že výsledok bude stáť za to,“ dodala Körnerová.
Pomohli aj české peniaze
Nezisková organizácia A-projekt z Liptovského Hrádku získala finančnú podporu vo výške takmer 33-tisíc eur z fondu, ktorý vznikol ako odpoveď verejnosti na veternú kalamitu v Tatrách. Významnou mierou pomohli experimentu v Tatrách peniaze českých darcov, ktorí takto zareagovali na ničivú kalamitu.
Chodník Rakytovské plieska – Jamské Pleso postavili v spolupráci s urbárskymi spoločenstvami z Východnej a Važca, Národným lesníckym centrom, Regionálnou rozvojovou agentúrou Liptov a Správou TANAP-u.
Nástupné miesto na 4,5-kilometra dlhý chodník je pri Ceste slobody medzi Podbanským a Štrbským Plesom. „Na nástupnom mieste sme postavili altánok so zaujímavou strechou, na ktorej je hlina a tráva. Zdôraznili sme tak väzbu na prírodu,“ povedala Körnerová.
Trasa zaberie približne dve hodiny, má päť zastávok, na ktorých sú umiestnené informačné tabule. Ďalším výstupom projektu je publikácia Biorytmus lesa, ktorú spracoval Vladimír Čaboun s kolektívom.
Les vyrastie o dvesto rokov
Pozemky, na ktorých sa nachádza náučný chodník a v roku 2004 ich poznačila veterná kalamita, patria urbáru vo Východnej a Važci. Veľká časť výmeru ich pozemkov sa nachádza v národných parkoch v najvyššom stupni ochrany, možnosti na ťažbu tam obmedzuje zákon.
„Časť stromov sme po kalamite vyťažili a územie zalesnili. Urobili sme aj ústupok ochranárom prírody, stromy v ťažko dostupnom teréne sme nechali na samovývoj,“ povedal Juraj Halahija, predseda Pozemkového spoločenstva Bývalí urbarialisti obce Východná.
Polom, suché popadané drevo sa začína trocha zelenať. „Nalietali tam jarabiny, trávy, malinčie. Z môjho lesníckeho pohľadu bude z toho skutočný les až o dvesto rokov,“ skonštatoval Halahija.
