LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, RUŽOMBEROK. Poslaním Liptovského kultúrneho strediska (LKS) je podporovanie kultúry v liptovskom regióne, záujmovej umeleckej činnosti s dôrazom na poskytovanie metodickej a odbornej pomoci kolektívom, ktoré v regióne Liptov pôsobia. Jeho zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj (ŽSK), ktorý ho aj financuje. Ročný rozpočet malo stredisko vlani 100-tisíc eur.
Ružomberčania tvrdia, že väčšina podujatí sa koná v Liptovskom Mikuláši a na dolnoliptovský okres sa zabúda. Ružomberský viceprimátor Stanislav Bella a riaditeľka strediska mali spoločné pracovné stretnutie, na ktorom sa dohodli ako budú situáciu a nespokojnosť Ružomberčanov riešiť.
Mesto si podujatia vyberie
„Chceme naštartovať spoluprácu v rámci využívania verejných finančných zdrojov. Keďže zriaďovateľom je ŽSK, peniaze treba pomerne rozložiť medzi Ružomberok a Liptovský Mikuláš tak, aby sme nemuseli riešiť rozdiely, ktoré nám občas vznikali,“ povedal Stanislav Bella, viceprimátor mesta Ružomberok.
Riaditeľka Liptovského kultúrneho strediska je väčšej spolupráci naklonená. „V spolupráci s Ružomberkom nevidím žiaden problém. Dohodli sme sa, že budeme častejšie spolupracovať. Predložili sme mestu plán podujatí, ktoré sa pravidelne opakujú, aby si jeho predstavitelia vybrali, v čom by nám vedeli pomôcť a o ktoré konkrétne podujatie by mali záujem. Určite si nebudeme navzájom vyčísľovať koľko aktivít a kde robíme. Ide nám o kvalitu každého podujatia na základe potrieb a záujmu našich amatérov - ochotníkov či už z oblasti divadla, folklóru, výtvarného umenia, fotografie, hudby," povedala riaditeľka LKS Miroslava Palanová.
„Chceme, aby podujatia boli nielen v Ružomberku, ale aj mestských častiach, prípadne okolitých obciach, aby bola aj táto časť Liptova pokrytá kultúrou,“ doplnil Bella.
Na sťažnosti nemajú dôvod
Či stredisko zorganizuje podujatie v Bobrovci alebo Liptovských Sliačoch, záleží od mnohých faktorov.
„Je pre nás dôležité, či máme na konkrétne podujatie vhodné podmienky, alebo to účinkujúcim vyhovuje, či s nami spolupracuje obec. Rozpočet strediska nie je až taký veľký a dostatočný, našich aktivít je mnoho, aby sme všetko utiahli sami. Aj mesto alebo obec musí mať záujem o podujatie. Mali by byť schopní poskytnúť potrebné podmienky, nie vždy sú to financie,“ dodala Palanová.
Stredisko hľadá ďalšie možnosti dofinancovania z iných zdrojov, ako granty, projektová činnosť či vklad spoluorganizátorov.
Riaditeľka LKS si nemyslí, že kultúrne aktívni Ružomberčania sa cítia nedocenení, pretože počtom podujatí zaostávajú za Liptovským Mikulášom. Práve naopak, Ružomberčania, či sú to fotografi, folkloristi, divadelníci, výtvarníci patria medzi najaktívnejších v celom Liptove.
„Keď robíme v klubových priestoroch v Liptovskom Mikuláši nejaký workshop alebo kurz, prizývame, samozrejme, aj Ružomberčanov, ktorí k nám radi chodia,“ povedala Miroslava Palanová.
Peter Kubica, riaditeľ odboru kultúry ŽSK, zdôraznil, že najprestížnejšia akcia Liptova, Pod Likavským hradom, ktorá nemá obdoby ani v celoslovenskom meradle, sa koná práve v ružomberskom okrese. Podľa neho je to jasný dôkaz, že kultúra Liptova sa neobmedzuje iba na okres Liptovský Mikuláš. Dokonca najvýznamnejšia inštitúcia regiónu, Liptovské múzeum, má sídlo práve v Ružomberku: „Múzeum významne a pozitívne ovplyvňuje kultúrne dianie v meste a celom regióne,“ dodal.
Stredisko nesupluje mestskú kultúru
Kubica si myslí, že rozdeľovať kultúru medzi Ružomberok a Liptovský Mikuláš je nezmysel. ŽSK zabezpečuje regionálnu kultúru, nie mestskú.
„Ak má niekto problém, že v meste je málo podujatí, mal by sa obrátiť na odbor kultúry mestského úradu. Počítať podujatia alebo ich posudzovať podľa toho, koľko ľudí ich navštívilo, či koľko peňazí stáli je scestné. Kultúra má byť v prvom rade nositeľkou hodnôt,“ povedal Kubica.
Rovnaký názor zastáva aj riaditeľka strediska: „Organizujeme regionálne, krajské aj celoslovenské prehliadky. Nie sme stredisko, ktoré má vytvárať akcie pre jednotlivé mestá alebo obce. Z nášho poslania vyplýva, že sme odborné poradenské metodické centrum. Mnohé aktivity, ktoré realizujeme, majú aj svoju tradíciu a miesto, sa snažíme vyberať s dôrazom na najvhodnejšie podmienky, ktoré si dané podujatie vyžaduje “ priblížila Palanová.
Stredisko nerobí komerčnú kultúru. „Ak nepodporíme amatérov a nebudeme im venovať našu pozornosť, prídeme o nich. Je nás 7,5 pracovníkov, z toho štyria sú odborní. Nemáme šancu obsiahnuť sami všetky liptovské obce a mestá, ktoré si žiadajú miestnu kultúru. My im môžeme metodicky pomáhať,“ dodala riaditeľka.
Najväčšou odmenou a naplnenie práce strediska tkvie v tom, že liptovské kolektívy a jednotlivci stále potrebujú ich pomoc a aj vďaka tejto činnosti sú úspešní v rámci celého Slovenska.
