Akí boli vaši prví pacienti? Vyliečili ste ich?
- Vyliečiť zo závislosti sa nedá. Dá sa iba nasmerovať pacientov na cestu abstinencie, v prípade novodobých nelátkových závislosti robiť niektoré činnosti kontrolovane, napríklad, telefonovať či nakupovať. Tieto novodobé nelátkové závislosti zatiaľ odborné inštitúcie oficiálne neuznali ako závislosti. Zaraďujú ich medzi iné návykové a impulzívne poruchy nelátkového charakteru podobne ako patologické hráčstvo. Tak to registrujú aj naše zdravotné poisťovne.
Prvým mojím pacientom závislým na mobile bol asi 20-ročný mladík a liečili sme ho ambulantne. Podnet na liečenie dala jeho matka, lebo pretelefonoval tisíce korún a nepomohlo ani to, keď mu mobil zobrala. Zaobstaral si ďalší. Väčšinou telefonoval, keď sa nudil alebo mu bolo smutno a svoju závislosť si neuvedovoval.
A čo chorobné nakupovanie?
- Chorobné nakupovanie, oniománia, nie je nový pojem. Už pred sto rokmi ho použil nemecký psychiater Kaepelin na pomenovanie ľudí, ktorí nezmyselne míňali svoje financie a nakupovali množstvo vecí, ktoré nepotrebovali.
Väčšinou sú to ľudia, ktorí mávajú mínusové, depresívne nálady a pri nakupovaní sa ich nálada zlepšuje. Vytvára sa im pritom v tele neurotransmiter dopamín, čo je látka, ktorá má tendenciu zlepšovať náladu.
Chorobné nakupovanie má aj novší názov shopoholizmus a trpia ním hlavne ženy. Ale mal som aj pacienta muža, ktorý asi dva roky vo veľkom nakupoval udice. Mal ich asi za pol milióna, ale na ryby veľmi nechodil.
Stále viac sa hovorí o závislosti od počítačových hier. Aké máte skúsenosti v tejto oblasti?
- Pred dvoma rokmi sme robili veľký výskum týkajúci sa tejto problematiky. Táto výskumná práca je v súčasnosti prezentovaná v odbornej publikácii a dúfam, že naše zistenia tiež prispejú k zásadnejšiemu riešeniu tohto problému vo svete.
Otestovali sme asi sedemsto žiakov a študentov z Liptova aj východného Slovenska, ktorých priemerný vek bol 14,5 roka. Zistili sme, že až dvanásť percent z nich hráva počítačové hry viac ako 24 hodín týždenne a štyri percentá dokonca viac ako 42 hodín týždenne. Ich správanie sa veľmi podobá návykovému správaniu gambléra.
Môžete byť konkrétnejší?
- Ľudia, ktorí niekoľko hodín denne hrajú počítačové hry, začnú často zanedbávať svoju hygienu, majú v izbe neporiadok a nič ich nezaujíma, iba počítač. Keď nemôžu hrať, sú nervózni, zlostní až agresívni. Žiakom sa často zhorší prospech, chodia poza školu, majú problémy so zrakom, nadváhou a rôzne zdravotné ťažkosti.
Vo svete je známy prípad, že človek, ktorý bol pri počítači niekoľko dní bez prestávky, tento stres a psychický tlak nevydržal a zomrel na zlyhanie srdca.
- To znamená, že závislosť od počítača je smrteľná?
- To som nepovedal. Ale minimálne jeden človek už na to zomrel. Americká psychiatrická asociácia sa už dlhší čas snaží o to, aby závislosť na počítačových hrách bola uznaná za prvú novodobú nelátkovú závislosť. Zatiaľ sa však čaká na väčšie a kontrolované výskumy, kým sa odborné kruhy rozhodnú zaradiť ju medzi psychické poruchy.
Čo by sa tým zmenilo?
- Možno by rodičia začali inak uvažovať o svojich deťoch a nenechali by ich toľko vysedávať pri počítačoch. Mnohí nám telefonujú, keď už je neskoro a nevedia si rady. Veľa mladých ľudí má také vážne problémy s virtuálnym svetom počítačov, že si neplnia svoje školské povinnosti, nestretávajú sa so svojimi priateľmi, nemajú žiadne koníčky, záujmy, dokonca bývajú agresívni pri radikálnej reakcii rodičov, keď im vypnú alebo zoberú počítač. Neraz to končí konfliktom so zákonom, nútenou liečbou či v polepšovni.
Ako tomu predísť?
- Rodičia by si mali svoje deti viac všímať, venovať sa im a stanoviť určité pravidlá. Deti by si mali najskôr splniť svoje školské povinnosti, potom domáce, mali by ísť von na vzduch pohrať sa alebo sa venovať nejakému športu, a až potom si sadnúť k počítaču.
Nehovorím, že počítač je vyslovene negatívna záležitosť. Používanie počítača dnes patrí k základnej gramotnosti každého mladého človeka. Ale rodičia by nemali dovoliť deťom, aby pri ňom vysedávali päť aj desať hodín denne. Aby sa nestalo, že keď rodič počítač vypne, dieťa ho napadne. Aj to sa už stalo.
Keď už sa stane, že človek prepadne počítačovým hrám alebo inej nelátkovej závislosti, ako mu vo vašej liečebni dokážete pomôcť?
- Sme vyškolení v takzvanej kognitívno-behaviorálnej terapii. Je to najefektívnejšia psychoterapeutická liečba, ktorej podstatou je zmena myslenia a správania. Túto terapiu som sa učil u mnohých našich aj zahraničných lektorov, získal som certifikát a teraz ju aplikujem v praxi aj vyučujem.
Vráťme sa ešte k najrozšírenejšej látkovej závislosti - alkoholizmu. Kedysi ho liečili aj antabusom, tabletkou, ktorú pacienti zapíjali alkoholom a bolo im po nej veľmi zle. Chceli im tak alkohol zhnusiť. Používa sa aj dnes?
- Antabus sa už pacientom nepodáva. Bol vyvinutý iný liek, ktorý sa nezapíja alkoholom a znižuje u pacienta chuť vypiť si. Ale to je iba pomocná tabletka. Existuje aj farmakoterapia, ktorá rieši hlavne abstinenčené syndrómy alebo akútne psychotické, respektíve zdravotné dôsledky, napríklad,chorú pečeň.
Ale podstata celej práce je v psychoterapii, čiže naučiť človeka novému životnému štýlu, novému poriadku. Je to veľmi ťažké, lebo závislí ľudia musia zanechať zabehnutý spôsob života, osvojiť si nové návyky a rešpektovať pravidlá abstinenta.
V liečebni učíme pacientov zvládať stresové a úzkostné stavy, využívame rôzne psychoterapie aj pracovné terapie. Máme krásny park, hrnčiarsku dielňu, telocvičňu, posilňovňu, ihriská a pacienti majú množstvo možností, ako využiť voľný čas. To všetko, prostredie aj tím lekárov a pracovníkov liečebne, pomáha pacientom zvládať ich craving, teda túžbu piť.
Keď prídu domov, musia odolávať rôznym nástrahám, vyhýbať sa takzvaným rizikovým skupinám, čiže ľuďom, ktorí holdujú alkoholu, aj keď to predtým boli ich priatelia.
Vytvoriť si nový životný štýl a udržať si ho je pri každej závislosti, či látkovej alebo nelátkovej, to najdôležitejšie a najťažšie. Nie každý to dokáže, preto sú potom recidívy.
Na Prednej Hore sa liečili mnohé známe osobnosti. Akí pacienti k vám prevažne chodia?
- Mali sme aj prominentov zoblasti šoubiznisu, hudby, umenia, vedy a iných odvetví, ale, samozrejme, nemôžem ich menovať. Liečia sa u nás právnici, inžinieri, lekári, učitelia, ale aj ľudia bez práce a bezdomovci.
V poslednom čase k nám chodievajú žiaľ, stále mladší pacienti. Mali sme už aj osemnásťročných alkoholikov a narkomanov. Ale za posledný rok som sa venoval v psychoterapeutickej liečbe hlavne skupinám patologických hráčov.
Viete, ako žijú, keď odídu z liečebne? Ste s nimi v kontakte?
- Niektorí zrecidivujú a po čase sa k nám vrátia, no mnohí sa držia a abstinujú. Som rád, keď o nich počujem dobré správy, ale sú aj smutné.
Liečil som, napríklad, alkoholika a gambléra, ktorý zruinoval celú rodinu. Ocitla sa v sociálnom byte, jeho manželka sa psychicky zrútila a skončila na psychiatri. Tri deti mali ísť do detských domovov. Najstarší chlapec, ktorý chodil do posledného ročníka strednej školy, prišiel za mnou a prosil o pomoc. Podarilo sa nám s pomocou právničky nájsť spôsob. Popri škole chodil každý deň brigádovať do supermarketu, aby uživil svojich mladších súrodencov. Ich otec skončil síce veľmi zle, ale matka sa napokon vyliečila a postarala sa o svoje deti.
Liečil som aj gambléra, ktorý mi asi po troch rokoch zatelefonoval už ako abstinent a pozval ma na svadbu. Jeho nastávajúca bola Chorvátka, preto sa ženil v Chorvátsku a ja som mal česť mu byť svedkom na jeho svadbe.
Na záver by som chcel odkázať všetkým, ktorí majú obavy ísť sa liečiť, aby sa nebáli. Každému, kto bude chcieť našu pomoc, ju poskytneme a pomôžeme. Lebo keď im alkohol a drogy vážne poškodia mozog, pečeň, či iné životne dôležité orgány, už im nebudeme vedieť pomôcť tak, aby mohli fungovať v normálnom živote. Už počas liečby veľmi úzko spolupracujeme s rodinami a najbližšími príbuznými našich pacientov, aby po návrate domov vedeli svoju abstinenciu lepšie zvládať.
