Utorok, 9. marec, 2021 | Meniny má FrantiškaKrížovkyKrížovky

Homosexuálov, moslimov a narkomanov mladí nechcú za susedov

Malé deti si neraz vypočujú, že ak nebudú poslúchať, dajú ich Cigáňom, alebo tomu krivému ujovi s palicou, čo chodí každý deň okolo.

Sústredenie pri vyplňovaní dotazníkov.Sústredenie pri vyplňovaní dotazníkov. (Zdroj: INGRID ĎURINOVÁ)

LIPTOVSKÝ HÁDOK. Hlboko do podvedomia sa im uloží strach, ktorý môže živiť negativizmus voči takto náhodne pomenovanej skupine osôb. Aj takto sa vytvárajú predsudky voči Rómom, Židom, Maďarom, ale aj homosexuálom, zdravotne postihnutým, chudobným, starým.

Predsudky sú v rôznej miere v každom z nás. Dá sa s tým niečo robiť?

O menšinách vieme málo

„Zaujímali nás postoje mladých ľudí k iným. Pýtali sme sa, či by prijali za suseda moslima, černocha, človeka chorého na AIDS. Či by sa radšej priatelili s homosexuálom, pijanom alebo zdravotne postihnutým človekom. Snažili sme sa zistiť aj to, do akej miery sú vo svojich názoroch mladí ľudia ovplyvnení médiami,“ povedala etnologička a jedna z lektoriek projektu Alica Antášová z Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku po prečítaní dotazníkov zo stredných škôl.

Pýtali sa na osobnú skúsenosť s diskrimináciou, šikanou. Anonymné písomné zisťovanie zrealizovalo Združenie Jekhetane - Spolu Prešov v marci 2011 u 410 žiakov v šiestich stredných školách v Žilinskom kraji a na siedmich základných školách a jednom učilišti v Prešovskom kraji v rámci projektu Odsúdení na spolunažívanie v dobrom. Projekt podporil v roku 2010 Úrad vlády Slovenskej republiky.

Treba zdôrazniť, že ankety nerealizovali na reprezentatívnej skupine, preto je len zdrojom informácií pre ďalšiu prácu združenia s cieľovou skupinou. Na základe tejto vzorky teda nemôžu robiť žiadne štatistické závery.

„Užitočné bolo aj zistenie, že ide nielen o Rómov, ale že ľudia na Slovensku nemajú prehľad o menšinách,“ poznamenala A. Antášová.

Podľa jej skúseností z prednášok na školách nevieme o Rómoch základné informácie o ich pôvode, tradičnom spôsobe obživy či prenasledovaní a obmedzeniach pohybu, ktoré podstúpil tento národ v Európe po exkomunikácii z cirkvi v 15. storočí alebo počas holokaustu v 20. storočí. Európske dejiny Rómov možno nazvať dejinami utlačovania, prenasledovania a izolácie.

Priznal sa, že diskriminoval

Na otázku, či má anketovaný osobnú skúsenosť s prejavom diskriminácie, odpovedali, podľa svojich spomienok a zážitkov, mladí ľudia rôzne. Prečítali sme si, že 17-ročná stredoškoláčka zažila, že: „Urážali slovne tetu, ktorá bola na vozíku.“

Jej spolužiačka napísala do poznámok: „Keď je u nás v dedine nejaký cudzinec alebo černoch, malé detiská vykrikujú a tak.“ Ďalšie 16-ročné dievča sa stretlo s tým, že: „Rôzni ľudia diskriminovali Rómov, ktorí vôbec nič neurobili, a útočili na nich.“

Predsudky v nás spôsobujú strach a očakávanie niečoho negatívneho pri kontakte s neznámym.

Na otázku, či by malo byť Slovensko krajinou, kde žijú rôzne kultúry, odpovedala ďalšia študentka, že nevie. Ďalej napísala, že bola osobne diskriminovaná rómskou spolužiačkou, ktorá sa jej vysmievala, ako vyzerá.

Pokračovanie svojho príbehu popísala podrobnejšie: „Potom to už prestalo a začali sme sa kamarátiť. Raz som ju ako malá pustila k sebe domov a mala som strach, že ma okradne, ale neokradla ma.“

Osemnásťročný študent strednej školy si myslí, že by Slovensko určite malo byť krajinou, kde žijú rôzne kultúry. Zároveň priznáva, že osobne diskriminoval druhého.

Ďalší mladý muž, ktorý o sebe napísal, že je synom milionára, pritvrdil: „Ja diskriminujem iba tých, ktorí si to zaslúžia.“

Iný mladík sa tiež priznáva k tomu, že sa podieľal na diskriminácii iného človeka, ale pripísal: „Nechcem sa k tomu vyjadrovať.“ Múdry odkaz vo voľných riadkoch dotazníka nechal 17-ročný študent z Oravy: „Každý sa dáva na stranu silnejších. Vystúpiť z davu je niekedy až priveľký problém.“

Niektoré postoje prekvapili

Dotazník Mladí ľudia a ich pohľad na iné skupiny prevzali zo vzorov ponúknutých na webovej stránke inštitúcie, ktorá zavádza štátnu politiku voči deťom a mládeži. Predlohu rozšírili o dve otázky smerujúce voči osobným skúsenostiam cieľovej skupiny s diskrimináciou.

Jednou z otázok je, napríklad, zistenie miery ochoty prijať za spoluobčanov niekoho z týchto skupín: narkomani, homosexuáli, černosi, aziati, ľudia nakazení AIDS, umelci, moslimovia, pijani, ľudia hovoriaci iným jazykom, Rómovia, Maďari, Česi, zdravotne postihnutí, starí ľudia či športoví fanúšikovia.

„Pri niektorých skupinách vychádzal negatívny postoj voči nim, napríklad, u narkomanov, ale na druhej strane bola osobná skúsenosť s nimi veľmi nízka. Pri Rómoch to takto nebolo, pretože boli časté osobné stretnutia, osobná skúsenosť. Naše očakávanie, že na odborných učilištiach bude vysoká intolerancia, sa nepotvrdilo,“ podelila sa o svoj dojem z prečítaných dotazníkov v Žilinskom kraji Alica Antášová.

„Napríklad, v drevárskej škole bolo najmenej intolerancie. Určite je to aj tým, že majú spolužiakov Rómov, čiže postoje nie sú také radikálne ako inde. V Žiline patrili Rómovia k negatívnejšie prijímaným skupinám, ale obišli ešte dobre. Úplne jednoznačne viedli homosexuáli, moslimovia a narkomani. Nikto ich nechce za susedov, nikto sa s nimi nechce priateliť a mnohí si dokonca neželajú, aby žili v ich meste. Očakávala som, že mladí ľudia zo zdravotníckej školy budú najpozitívnejší, ale nebolo to tak. Ich postoje neboli síce vyslovene extrémne, ale väčšina odpovedí bola skôr negatívnych,“ dodala A. Antášová.

Myslí si, že sa nedá povedať, že pri vytváraní postojov voči Rómom je jednoznačné pôsobenie médií. Negatívne emócie občas podporuje rodinné prostredie, ale aj zlá skúsenosť.

Mladí ľudia sa málo vyjadrovali k tomu, či majú osobnú skúsenosť s diskrimináciou. Najčastejšia odpoveď bola: „Áno, videl som, zažil som.“

Homosexuálov prijímajú horšie ako pijanov

Je kruté, že homosexuáli sú omnoho horšie prijímaní ako pijani, ktorí sú tolerovaní. Aj keď pijanov veľmi nechcú za susedov, za priateľov áno, čo u Rómov alebo homosexuálov nie. Ďalšou dosť negatívne vnímanou skupinou boli zdravotne postihnutí.

„Vôbec nebola samozrejmá tolerancia voči nim, ako by sme očakávali. Dotazník poukázal na spektrum intolerancie, ktorá tu je,“ zhodnotila etnologička, ktorá sa venuje vo svojej práci ako lektorka aj multikultúrnej osvete.

„Na druhej strane, keby to všetko vyšlo pozitívne, tak nemáme čo robiť. Takto vidíme, že má zmysel diskutovať s mladými ľuďmi.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tichá hrozba menom oxidačný stres. Ako sa pred ním chrániť?
  2. Metropolis sa stane ikonickou stavbou Bratislavy
  3. Porovnanie cien 4-izbových bytov v Bratislave. Poznáme víťaza
  4. Rovnaká, a predsa iná - Zelená energia od SSE
  5. Čo napĺňa v práci úspešné ženy v jednej z najznámejších firiem?
  6. Nové číslo Historickej revue
  7. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  8. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  9. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  10. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  1. FVT - malá fakulta, veľké úspechy
  2. Rovnaká, a predsa iná - Zelená energia od SSE
  3. Porovnanie cien 4-izbových bytov v Bratislave. Poznáme víťaza
  4. Tichá hrozba menom oxidačný stres. Ako sa pred ním chrániť?
  5. Metropolis sa stane ikonickou stavbou Bratislavy
  6. Čo napĺňa v práci úspešné ženy v jednej z najznámejších firiem?
  7. Svieže jarné ceny v PLANEO Elektro sú aj v marci extra výhodné
  8. Ako môžete zastaviť dýchavičnosť pri covide a po jeho prekonaní?
  9. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  10. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  1. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať? 27 760
  2. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia 14 831
  3. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj 14 233
  4. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými? 12 121
  5. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 12 102
  6. Nové číslo Historickej revue 9 726
  7. Ako môžete zastaviť dýchavičnosť pri covide a po jeho prekonaní? 8 216
  8. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou 7 794
  9. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele 7 625
  10. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami 7 056
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Projekt dvanástich viladomov by mal stáť len 10 metrov od najbližších kaplniek, autori petície požadujú jeho zmenu.

3 h

Od pondelku 8. marca budú centrá otvorené pre zákazníkov, za dodržiavania platných protipandemických opatrení.

21 h
Skoky na lyžiach pod Hájom mali veľký divácky záujem (60-te roky)

Jediný muzikantský cech na Slovensku založili pred viac ako 250 rokmi v Bobrovci. Známa liptovská dedina žila (a stále žije) bohatým športovým a kultúrnym životom.

20 h

Zdedili sme ornú pôdu, ktorú obhospodaruje družstvo. Čo máme robiť, aby nám za užívanie pôdy platilo? Aj na túto otázku dostanete odpoveď v právnej poradni v aktuálnom vydaní týždenníkov MY.

5. mar

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Počas uplynulého víkendu sa konalo ďalšie kolo skríningového testovania. Viaceré obce už zverejnili jeho výsledky.

23 h

Konečne sa minula čierna farba v tlačiarni, napísal na sociálnej sieti primátor mesta Partizánske Jozef Božik.

18 h

Miera pozitivity je najvyššia počas tohtoročného testovania.

8. mar

Testovanie v Trnave ukázalo doteraz najlepšie čísla.

8. mar

Už ste čítali?