Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Homosexuálov, moslimov a narkomanov mladí nechcú za susedov

Malé deti si neraz vypočujú, že ak nebudú poslúchať, dajú ich Cigáňom, alebo tomu krivému ujovi s palicou, čo chodí každý deň okolo.

Sústredenie pri vyplňovaní dotazníkov.Sústredenie pri vyplňovaní dotazníkov. (Zdroj: INGRID ĎURINOVÁ)

LIPTOVSKÝ HÁDOK. Hlboko do podvedomia sa im uloží strach, ktorý môže živiť negativizmus voči takto náhodne pomenovanej skupine osôb. Aj takto sa vytvárajú predsudky voči Rómom, Židom, Maďarom, ale aj homosexuálom, zdravotne postihnutým, chudobným, starým.

Predsudky sú v rôznej miere v každom z nás. Dá sa s tým niečo robiť?

O menšinách vieme málo

„Zaujímali nás postoje mladých ľudí k iným. Pýtali sme sa, či by prijali za suseda moslima, černocha, človeka chorého na AIDS. Či by sa radšej priatelili s homosexuálom, pijanom alebo zdravotne postihnutým človekom. Snažili sme sa zistiť aj to, do akej miery sú vo svojich názoroch mladí ľudia ovplyvnení médiami,“ povedala etnologička a jedna z lektoriek projektu Alica Antášová z Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku po prečítaní dotazníkov zo stredných škôl.

Pýtali sa na osobnú skúsenosť s diskrimináciou, šikanou. Anonymné písomné zisťovanie zrealizovalo Združenie Jekhetane - Spolu Prešov v marci 2011 u 410 žiakov v šiestich stredných školách v Žilinskom kraji a na siedmich základných školách a jednom učilišti v Prešovskom kraji v rámci projektu Odsúdení na spolunažívanie v dobrom. Projekt podporil v roku 2010 Úrad vlády Slovenskej republiky.

Treba zdôrazniť, že ankety nerealizovali na reprezentatívnej skupine, preto je len zdrojom informácií pre ďalšiu prácu združenia s cieľovou skupinou. Na základe tejto vzorky teda nemôžu robiť žiadne štatistické závery.

„Užitočné bolo aj zistenie, že ide nielen o Rómov, ale že ľudia na Slovensku nemajú prehľad o menšinách,“ poznamenala A. Antášová.

Podľa jej skúseností z prednášok na školách nevieme o Rómoch základné informácie o ich pôvode, tradičnom spôsobe obživy či prenasledovaní a obmedzeniach pohybu, ktoré podstúpil tento národ v Európe po exkomunikácii z cirkvi v 15. storočí alebo počas holokaustu v 20. storočí. Európske dejiny Rómov možno nazvať dejinami utlačovania, prenasledovania a izolácie.

Priznal sa, že diskriminoval

Na otázku, či má anketovaný osobnú skúsenosť s prejavom diskriminácie, odpovedali, podľa svojich spomienok a zážitkov, mladí ľudia rôzne. Prečítali sme si, že 17-ročná stredoškoláčka zažila, že: „Urážali slovne tetu, ktorá bola na vozíku.“

Jej spolužiačka napísala do poznámok: „Keď je u nás v dedine nejaký cudzinec alebo černoch, malé detiská vykrikujú a tak.“ Ďalšie 16-ročné dievča sa stretlo s tým, že: „Rôzni ľudia diskriminovali Rómov, ktorí vôbec nič neurobili, a útočili na nich.“

Predsudky v nás spôsobujú strach a očakávanie niečoho negatívneho pri kontakte s neznámym.

Na otázku, či by malo byť Slovensko krajinou, kde žijú rôzne kultúry, odpovedala ďalšia študentka, že nevie. Ďalej napísala, že bola osobne diskriminovaná rómskou spolužiačkou, ktorá sa jej vysmievala, ako vyzerá.

Pokračovanie svojho príbehu popísala podrobnejšie: „Potom to už prestalo a začali sme sa kamarátiť. Raz som ju ako malá pustila k sebe domov a mala som strach, že ma okradne, ale neokradla ma.“

Osemnásťročný študent strednej školy si myslí, že by Slovensko určite malo byť krajinou, kde žijú rôzne kultúry. Zároveň priznáva, že osobne diskriminoval druhého.

Ďalší mladý muž, ktorý o sebe napísal, že je synom milionára, pritvrdil: „Ja diskriminujem iba tých, ktorí si to zaslúžia.“

Iný mladík sa tiež priznáva k tomu, že sa podieľal na diskriminácii iného človeka, ale pripísal: „Nechcem sa k tomu vyjadrovať.“ Múdry odkaz vo voľných riadkoch dotazníka nechal 17-ročný študent z Oravy: „Každý sa dáva na stranu silnejších. Vystúpiť z davu je niekedy až priveľký problém.“

Niektoré postoje prekvapili

Dotazník Mladí ľudia a ich pohľad na iné skupiny prevzali zo vzorov ponúknutých na webovej stránke inštitúcie, ktorá zavádza štátnu politiku voči deťom a mládeži. Predlohu rozšírili o dve otázky smerujúce voči osobným skúsenostiam cieľovej skupiny s diskrimináciou.

Jednou z otázok je, napríklad, zistenie miery ochoty prijať za spoluobčanov niekoho z týchto skupín: narkomani, homosexuáli, černosi, aziati, ľudia nakazení AIDS, umelci, moslimovia, pijani, ľudia hovoriaci iným jazykom, Rómovia, Maďari, Česi, zdravotne postihnutí, starí ľudia či športoví fanúšikovia.

„Pri niektorých skupinách vychádzal negatívny postoj voči nim, napríklad, u narkomanov, ale na druhej strane bola osobná skúsenosť s nimi veľmi nízka. Pri Rómoch to takto nebolo, pretože boli časté osobné stretnutia, osobná skúsenosť. Naše očakávanie, že na odborných učilištiach bude vysoká intolerancia, sa nepotvrdilo,“ podelila sa o svoj dojem z prečítaných dotazníkov v Žilinskom kraji Alica Antášová.

„Napríklad, v drevárskej škole bolo najmenej intolerancie. Určite je to aj tým, že majú spolužiakov Rómov, čiže postoje nie sú také radikálne ako inde. V Žiline patrili Rómovia k negatívnejšie prijímaným skupinám, ale obišli ešte dobre. Úplne jednoznačne viedli homosexuáli, moslimovia a narkomani. Nikto ich nechce za susedov, nikto sa s nimi nechce priateliť a mnohí si dokonca neželajú, aby žili v ich meste. Očakávala som, že mladí ľudia zo zdravotníckej školy budú najpozitívnejší, ale nebolo to tak. Ich postoje neboli síce vyslovene extrémne, ale väčšina odpovedí bola skôr negatívnych,“ dodala A. Antášová.

Myslí si, že sa nedá povedať, že pri vytváraní postojov voči Rómom je jednoznačné pôsobenie médií. Negatívne emócie občas podporuje rodinné prostredie, ale aj zlá skúsenosť.

Mladí ľudia sa málo vyjadrovali k tomu, či majú osobnú skúsenosť s diskrimináciou. Najčastejšia odpoveď bola: „Áno, videl som, zažil som.“

Homosexuálov prijímajú horšie ako pijanov

Je kruté, že homosexuáli sú omnoho horšie prijímaní ako pijani, ktorí sú tolerovaní. Aj keď pijanov veľmi nechcú za susedov, za priateľov áno, čo u Rómov alebo homosexuálov nie. Ďalšou dosť negatívne vnímanou skupinou boli zdravotne postihnutí.

„Vôbec nebola samozrejmá tolerancia voči nim, ako by sme očakávali. Dotazník poukázal na spektrum intolerancie, ktorá tu je,“ zhodnotila etnologička, ktorá sa venuje vo svojej práci ako lektorka aj multikultúrnej osvete.

„Na druhej strane, keby to všetko vyšlo pozitívne, tak nemáme čo robiť. Takto vidíme, že má zmysel diskutovať s mladými ľuďmi.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  2. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  3. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  4. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  8. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  9. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  10. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 37 633
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 758
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 18 554
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 760
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 887
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 15 551
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 14 014
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 509
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 191
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 952
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

V Bobrovci majú dva odberné tímy, vyskladali si ich sami

Testujú aj obyvateľov susedného Trsteného.

Michal Pažitný a Jakub Lysý z DHZ Bobrovec.

Situácia pred odbernými miestami v mestách sa už upokojuje

Testovanie by si ľudia mali rozložiť na celý deň. Po dlhých ranných zástupoch sa situácia upokojuje.

Koronavírus Žilinský kraj: Pred odbernými miestami sa tvoria rady (minúta po minúte)

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Žilina, Martin, Čadca, Tvrdošín, Liptovský Mikuláš a ostatných okresoch ZA kraja.

Ilustračné foto.

Podcast je náhrada miestneho rozhlasu

Správy z miestneho rozhlasu patria roky ku koloritu slovenských miest a obcí.

Jednou z hlavných výhod podcastov je, že ich môžete počúvať, keď vám to vyhovuje,“ povedal Jaroslav Kizek z agentúry M KREO.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na nitrianskom letisku núdzovo pristál vrtuľník americkej armády

Dôvodom neplánovaného pristátia bolo zlé počasie.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

Koronavírus Banskobystrický kraj: Sobotné testovanie sprevádza aj meškanie (minúta po minúte)

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Banská Bystrica, Lučenec, Žiar nad Hronom, Zvolen a ostatných okresoch BB kraja.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Už ste čítali?