LIPTOV. Na otázky, čo prinesie nový plán regiónu Liptova, alebo o čo príde, odpovedal Ján Mišura, riaditeľ Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory pre Žilinský kraj.
Priority a tempo výstavby diaľnic na Slovensku v rámci hlavných európskych koridorov sú už od roku 2002 aj medzinárodným problémom s Poľskom a Českom. Aký je váš pohľad na nový vládny program s prioritami v diaľniciach?
- Podľa toho, ktoré úseky sa znovu prioritne tendrujú, je program výstavby diaľnic sklamaním. Sme nešťastní z predloženého programu, ktorý reflektuje silné podozrenia z ekonomickej neefektívnosti. Preto navrhujeme zmeny priorít v rámci Žilinského kraja bez prosenia o peniaze. Časový plán spúšťania do výstavby na D1 z Bratislavy do Košíc cez Liptov a D3 z Bratislavy do Poľska cez Žilinu v programe zabetónoval ekonomickú neefektívnosť pri výstavbe diaľnic. Sklamanie je to preto, že priority nie sú stanovené podľa ekonomických a medzinárodných kritérií. Nie sme naivní a vieme, že v každom pláne diaľnic sa môže vyskytnúť primerané politikum a regionalizmus. Ale aby to prevalcovalo ekonomickú efektívnosť v takej miere? Odsúva sa výstavba tunela na D1 do Martina v smere na Liptov o jeden rok a výstavba D3 o dva roky.
Na základe akých skutočností máte také dôrazné argumenty?
- Kritériom je to, že sa vypisujú najskôr tendre na D1, kde je dva až trikrát nižšia intenzita dopravy, priemerne 12-tisíc áut denne. Je to plytvanie obmedzenými zdrojmi na úkor potrebnejších stavieb. Naopak, tendre nevypisuje na úsekoch s najvyššou intenzitou dopravy, a kde nás o to prioritne žiadajú investori, podnikatelia, susedné Poľsko a Česko.
Súčasné ministerstvo presunulo peniaze z D3 na úsek Hričovské Podhradie – Martin – Prešov, ale prioritne ich nedalo do tendra na najzaťaženejší úsek okolo Strečna v smere do Liptova s rozostavanými tunelmi Ovčiarsko a Dubná Skala, ale na viac ako dva až trikrát menej zaťažené úseky na východe republiky. Samozrejme, na papieri vlády Slovenskej republiky tunel pri Martine podporujú, ale vždy s odsunutými termínmi začiatku pokračovania.
Prečo pokračovania?
- Pretože úsek medzi Martinom a Žilinou je rozostavaný už od roku 1997, teda už 14 rokov.
Prvé tendre sú vypísané od Východu k Liptovu. Očakáva vari Liptov investorov z Ukrajiny, Kaukazu, Balkánu?
- Liptov, Orava, Turiec, Považie a celé východné Slovensko potrebuje najskôr vyriešiť problémový a najzaťaženejší úsek medzi Dubnou Skalou, Žilinou a Hričovským Podhradím. Ak ministerstvo Žilinskú priemyselnú komoru presvedčí, že k nám prídu investori z Ukrajiny, Moldavska alebo Kaukazu, budem prvý za to, aby sa stavala diaľnica prioritne od ukrajinskej hranice do Liptova a Ružomberka.
Štatistiky zatiaľ hovoria, že najviac k nám prichádzajú investori zo západu Európy. Orientácia obchodu Liptova je z osemdesiatich percent na západ. Ministerstvo asi nemá odvahu a vôľu riešiť najzaťaženejšie úseky a obyvateľom Liptova vytvára ilúziu, že menej potrebný úsek k Ukrajine, Turanom, Levoči do Banskej Bystrice je najdôležitejší.
Čo ekonomicky racionálne odporúča SOPK Žilina zmeniť v programe bez vplyvu na štátny rozpočet?
- Návrhy, ktoré predkladáme sú zaujímavé a seriózne. Po prvé, navrhujeme tunel Višňové - Dubná Skala stavať cez PPP projekt. Teraz úsek posunuli tak, že sa nedá financovať z formálnych dôvodov z fondov Európskej únie do roku 2013. Je teda nutné, bez zdržovania, vypísať tender na výstavbu tunela.
Po druhé, okamžite začať stavať úsek Skalité - Svrčinovec na D3 a použiť naň peniaze plánované na úsek Turany- Hubová.
Deklarácie sú jedna vec, ale reálne výstavba tohto úseku nezačne do roku 2014, pretože ho Európska komisia z podnetu slovenských mimovládnych organizácii zatiaľ zastavila.
Aká je teda vaša filozofia?
- Naša filozofia je, že keď chýbajú peniaze, treba stavať diaľnice tam, kde sú najzaťaženejšie úseky, a to je v smere do Liptova z Trenčína, Bratislavy, Brna a Ostravy.
Čo je najväčšou prekážkou pri výstavbe slovenských diaľnic?
- Chýba kontinuita medzi vládami pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest. Veríme, že súčasné ministerstvo dopravy s vládou rozhodnú rozumne, rozvážne, ekonomicky podľa najnutnejších potrieb.
Na poplach bijú aj primátori a podnikatelia v regióne.
- Vzhľadom na výsledky sčítania dopravy v minulom roku navrhujeme začať s výstavbou Hubová – Ivachnová do roku 2013 aj s odbočkou a obchvatom Ružomberka s ukončením za Bielym Potokom. Ostatnú časť dostavby R1 odložiť, kým intenzita dopravy presiahne pätnásťtisíc áut za deň, aby bola výstavba ekonomicky efektívna. V tomto bode súhlasíme s programom ministerstva.
