LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. V Československej Superstar skončil Martin Harich štvrtý a so svojím umiestnením bol viac ako spokojný. „Štvrté miesto je zemiaková medaila a ja mám zemiaky strašne rád,“ povedal onedlho už šestnásťročný študent Gymnázia M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. Po návrate domov sme ho vyspovedali.
Za úspešnú reprezentáciu mesta odovzdal primátor Liptovského Mikuláša Alexander Slafkovský Martinovi Harichovi ďakovný list, striebornú plaketu a knihu. FOTO: (BEA)
Niektorí hovoria, že nebyť Haricha, kanalizácia v Stošiciach by možno doteraz nebola. Myslíš si, že je to tvoja zásluha?
- Jasné. V momente, keď som vypadol zo Superstar, vypli bager. (smiech) Ale vážne. Som rád, že máme kanalizáciu, ale nie je to moja zásluha. Iba som tomu možno trošku pomohol a urýchlil to.
Počuli sme, že po Superstar si už mal dva koncerty. Kde a aké boli?
- Hrali sme s Bratislave v ZUŠ-ke, kde učí moja teta, a v Senci pre malých futbalistov, mali majstrovstvá Slovenska. Boli to také malé koncerty iba s klaviristom Marekom Masarikom, s ktorým máme už dva roky minikapelu Musitany Hope. Počas Superstar sme sa rozrástli o dvoch členov. Prvýkrát sme mali spolu hrať živý koncert 11. júna v Betule a veľmi sme sa tešili, ale počasie nám to prekazilo.
Musitany Hope tvoria štyria mladíci, ktorých krstné mena začínajú na M. Martin Harich, Marek Masarik, Martin Iľko a Matej Richtarčík. FOTO: LACO HARICH
Ako vyzerá vaša nová kapela a čo budete hrať?
- Základ aj názov Musitany Hope zostáva. Pribrali sme basgitaristu Martina Iľka z Ružomberka a na bicie bude hrať Matej Richtarčík z Martina. Takže teraz sme vlastne štyri M: dvaja Martinovia, Marek a Matej. Hrať budeme mix superstarovských aj vlastných pesničiek, uvidíme, čo budú ľudia chcieť a čo sa im bude páčiť.
Kde budete trénovať?
- Doteraz sme s Marekom trénovali v skúšobni v Stošiciach, čo bola vlastne moja detská izba. Dúfam, že v nej budeme trénovať aj ďalej. („Dokým im nevypnem elektriku,“ poznamenal Martinov otec a manažér, ktorý hrá už dvadsať rokov na bicie v skupine Nova a dodal: „Ale nie, to by som im v živote neurobil. Budem rád, keď budú cvičiť doma.")
Pri tvojich vystúpeniach v Superstar ťa fanynky obhadzovali plyšákmi. Koľko ich máš a kde ich máš?
- Mám ich presne dva milióny 357-tisíc (smiech). Rozprávali sme sa, že by sme s nimi mohli zatepliť garáž alebo dať ich do kopáku na utlmenie zvuku. (Poznámka pre nemuzikatov: kopák je bubon, na ktorý sa hrá nohou.) Doniesli sme ich v obrovských vreciach a sú doma všade. Možno ich zakonzervujem a keď sa v dôchodku kapela rozpadne, vydražíme ich.
Väčšinu plyšákov som rozdal deťom v nemocniciach, ktoré ich potrebujú viac ako ja. Celá finálová dvanástka sme boli na onkologickom oddelení na Kramároch aj v českej nemocnici. Bolo to zaujímavo-smutno-ťažké.
Ale nejakých plyšákov si si predsa len nechal.
- Raz prišlo za mnou malé dievčatko a dalo mi medvedíka so srdiečkom. Povedalo, že rozbilo prasiatko, aby mi ho mohlo kúpiť. Toho som si odložil.
Aký je tvoj najkrajší zážitok alebo pocit zo Superstar?
- Určite pražské divadlo a Dlouhá cesta. Keď sme prišli do Prahy, nevedeli sme, do čoho ideme, čo sa bude diať. Nepoznali sme sa, nevedeli sme ani, ako sa voláme, ale mali sme sa o čom rozprávať. Naj-krajšie na celej Superstar boli vzťahy, ktoré sa medzi ľuďmi za ten krátky čas v divadle vytvorili. Všetci sme si držali palce, nikto nikomu nezávidel. Bolo to úprimné, zázračné, úžasné a neopísateľné dobrodružstvo a jeden z najkrajších zážitkov v mojom živote.
Postupne sa z teba stávala stále väčšia hviezda, tínedžerky boli z teba hotové. Keď po tvojom vystúpení jedna odpadla, Leoš Mareš povedal, že to naposledy videl na koncerta Michaela Jacksona. Ako si to vnímal?
- To, že tam odpadlo jedno dievča, bolo pre mňa oveľa horšie, ako to, že som vypadol ja, aj keď mi potom dala porota Divokú kartu, čo si veľmi vážim. Ale nemyslím si, že by baby odpadávali kvôli mne. Ľudia tam odpadávali preto, že v hale bolo strašne teplo. Raz v nej namerali dokonca asi 50 stupňov. Čakali sme, kedy aj my začneme odpadávať.
Ako si zvládal mediálny tlak, bulvárne články v novinách a kritiku na internete?
- Tina aj Leoš nám hovorili, aby sme nečítali diskusie na internete, lebo je to demotivujúce a mnohí ľudia si tam riešia svoje komplexy. Mali pravdu.
Beriem kritiku od poroty aj divákov, som rád, keď ma niekto upozorní na chyby a snažím sa ich potom nerobiť. Ale keď niekto rieši, že som šikmooký, že sa Lukáš potí ako medveď alebo si vymýšľa, s kým Gabča spáva, to je hnusné. Myslím si, že takíto ľudia si na nás vybíjali komplexy a proti ich útokom sme si vytvorili škrupinku. Je veľmi jednoduché hodnotiť niekoho z kresla obývačky s čipsami v ruke.
Martin Harich a Lukáš Adamec, najúspešnejší Slováci v Československej Superstar. FOTO: ARCHÍV MH
Ty si si to na pódiu užíval, bol si prirodzený a bezprostredný. Kedy si sa na pódiu cítil najlepšie?
- Každú pesničku som si užíval, lebo mohla byť posledná.
Zažil si slávu, obdiv, davové šialenstvo na koncertoch aj autogramiádach. Čo si pri tom cítil?
- Dá sa to zvládnuť. Brutál davové psychózy boli vtedy, keď nás bolo všetkých dvanásť finalistov. Keď sme odchádzali po autogramiáde v Bratislave, za naším autobusom bežalo asi sto báb. Také šprinty som ešte nevidel.
Keď si na Superstar odchádzal, v Liptovskom Mikuláši ťa ľudia takmer nepoznali. Ako je to teraz? Pýtajú si od teba na ulici autogramy?
- Som tu krátko, zatiaľ chodím lesom a metrom. (smiech)
Bol si najmladší finalista aj semifinalista Superstar a mal si veľa spolubývajúcich, ktorí postupne povypadávali. S kým si si najlepšie rozumel?
- S Noahom Ellenwoodom, ktorý je odo mňa len o desať dní starší a vypadol tesne pred finále. To bol fakt kamarát, presne môj človek. Mali sme sa stále o čom rozprávať, spolu sme v noci hrávali na gitare a sme v kontakte dodnes. Chceli by sme niekedy v budúcnosti urobiť spoločný koncert.
Videli sme ťa v rôznych novinách, časopisoch aj televíznych reláciách. Adela sa ťa v svojej show, okrem iného, pýtala, či si zadaný, pobozkaný a podobne. Odpovedal si vyhýbalo a zdalo sa, že otázky tohto druhu ti nie sú veľmi príjemné.
- Myslím si, že to mohlo dopadnúť aj horšie. Bol som unavený a nevyspatý, lebo v ten deň, tesne po vypadnutí zo Superstar, som skoro ráno musel vstávať, mal som za sebou rozhovory v rádiu, telke, trojhodinové čety, dlhú cestu do Bratislavy a večer ešte Adelu. Veľmi ju obdivujem, ako rýchlo dokáže reagovať, je skvelá moderátorka.
Stále nevieme, či si zadaný, alebo nie.
- Nemá význam v tomto cirkuse byť zadaný, lebo novinári do všetkého šprtajú. Mám svojich osem gitár, to sú moje frajerky, a sadu bicích a to mi zatiaľ stačí.
Čo škola a najbližšie plány?
- Škola je teraz prvoradá, veľa som vymeškal a budem sa snažiť to dobehnúť. Teším sa na Stoličné dni v Liptovskom Mikuláši, kde budeme 24. júna o ôsmej večer prvýkrát vystupovať s rozšírenou kapelou Musitany Hope všetci štyria M. Bude to určite zvláštny pocit spievať na námestí na pódiu, kde koncertovali Desmod, No Name a iné známe kapely. Sníval som o tom, že raz tam budem stáť aj ja, ale netušil som, že sa mi to splní už toto leto. Veľmi sa na to teším, aj sa bojím.
Martin fandil najviac Gabriele Gunčíkovej, ktorá napokon skončila druhá. FOTO: ARCHÍV MH
