LIPTOV. Rozdelenie Liptovskej Mary na zóny rekreácie a rybolovu, podľa predsedu Združenia cestovného ruchu Baranec Martina Géciho, úzko súvisí s novým štatútom, ktorý len pred nedávnom dokončili a chválili členovia Cechu turizmu Liptova.
„Rozdelenie území v okolí vodnej plochy nie je jednoduchý proces, všetko je ešte v štádiu dlhodobých príprav. Rajonizácia by určite vyriešila niekedy nepríjemné strety medzi plavcami a rybármi, zvýšila by sa bezpečnosť či vytvorilo, napríklad, aj miesto, kde by jazdili vodné skútre.“
Dôležité je dodržiavať pravidlá
Štatút Liptovskej Mary upravuje pravidlá správania sa v zónach podľa využitia vodnej plochy. Géci tvrdí, že pri ich porušení sú dôležité sankcie.
„Všetci si musia uvedomiť, že je dôležité dodržiavať isté pravidlá. Zonácia by mala vychádzať z už zaužívaných zón a mala by riešiť aj parkovacie miesta, zvýšiť bezpečnosť a čistotu v okolí priehrady.“
Rozdelenie brehov by uvítali turisti aj rybári.
FOTO: MAREK JURIŠ
Vodné dielo má v správe Slovenský vodohospodársky podnik, ale napriek tomu zonácia v jeho kompetencii nie je. „Tá prislúcha Žilinskému samosprávnemu kraju. V prípade tvorby zonácie je náš podnik pripravený sa na nej aktívne podieľať,“ informoval hovorca Pavol Machava.
Neriešia umiestnenie stavieb
Žilinský samosprávny kraj, podľa hovorkyne Radky Kuvaliakovej, však nerozhoduje o využívaní jednotlivých plôch: „Vytvorili sme Územný plán veľkého územného celku Žilinského kraja, ktorý upravuje rozvoj územia a jeho usporiadanie. Plán však nerieši umiestnenie stavby v konkrétnom území.“
Dokument ŽSK navrhuje, aby sa v okolí vodnej plochy vytvorili dve územia. Prvé pre rekreačnú zástavbu s využitím pre cestovný ruch. V druhom by mala podstatnú časť územia tvoriť zeleň, najmä lesy a sady, trávne plochy, bez možnosti výstavby.
Hovorkyňa tvrdí, že konkrétnu funkciu riešia územné plány jednotlivých obcí. Tie majú v rámci nich možnosť brehy funkčne usporiadať. Ani jeden z týchto dokumentov však nerieši, napríklad, pravidlá spávania sa pri vodnom diele či spôsob postihu pri ich porušovaní, ale len funkčné využívanie jednotlivých plôch v danom území.“
Ustália hladinu vody
Liptovská Sielnica má schválený územný plán obce a plánujú dokončiť aj územný plán zóny. „Práve pod ňu spadajú brehy v našom katastri. Ten by mal presne určiť, čo sa tam bude nachádzať a ako sa plochy budú využívať. Jeho súčasťou bude aj regulácia prítoku Sielničianky a Prosečianky akousi hrádzou, aby bola hladina vody v zátoke ustálená a bez obmedzení vhodná na rekreáciu,“ vysvetlil starosta Dušan Sokol.
Správa o rozdelení brehov Liptovskej Mary do zón sa k mikulášskym rybárom nedostala, ale ak by sa niečo také podarilo, určite by to uvítali.
„Dnes už je celkom problematické dostať sa k vode, keďže sa na brehoch za posledné roky rozbehla intenzívna výstavba. Priehrade by pomohlo, keby sa v týchto veciach urobil poriadok, veď rybári si za to platia nemalé peniaze. Mali by istotu, že sa vyhradených miestach dostanú k vode. Určite by sa nebránili ani bezpečnému platenému parkovaniu,“ upresnil predseda mestskej organizácie rybárskeho zväzu v Liptovskom Mikuláši Ján Čáni.
Priehrada nie je dostatočne využitá
Karel z Liptovského Mikuláša si myslí, že zonácia by určite bola prínosom. Tvrdí, že v porovnaní s inými slovenskými priehradami, či už Domaša, Ružiná alebo Zemplínska Šírava, je Liptovská Mara až k neuvereniu nevyužitá. „Chápem, že sú tu trochu iné klimatické podmienky, ale ak je širokej verejnosti k dispozícii iba pláž v Liptovskom Trnovci, je to, podľa mňa, málo.
Ľudia, ktorým sa zdá priveľa zaplatiť euro či dve za vstup na pláž, sa trmácajú neprístupnými časťami k brehom, a tak to potom aj vyzerá. Všade je plno odpadkov a rôznych divokých cestičiek. Rybárom tiež nezávidím, aj keď po niektorých ostáva tiež spúšť. Samozrejme, česť výnimkám."
Mikulášan je ochotný zaplatiť aj niekoľko eur za dobre prístupnú cestu, možnosť normálne zaparkovať za príjemné čisté prostredie pri vode so zodpovedajúcimi službami.
„Určite by priehrade pomohlo, keby si rekreant mohol vybrať z viacerých konkurenčných miest. Neviem či je to zatrpknutosť vlastníkov alebo ťažkopádnosť vodohospodárov, ale je smutné mať v regióne tak hriešne nevyužitú vodnú plochu.“
Tomáš má iný názor: „Zákon umožňuje rybárom uplatňovať rybárske právo kdekoľvek na revíry. Nikde nie je spomenuté obmedzenie, v zmysle nejakých turistických zón. Netreba zabúdať, že rybári platia nemalé peniaze za to, aby mohli toto právo uplatňovať."