LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Vo vode pádluje len na jednu stranu jednolistým pádlom tak, ako Vinetou vesloval na Striebornom jazere. V rozhovore hovoril o posledných úspechoch a prezradil aj niekoľko zaujímavostí z vodáckeho športu.
Roky ste boli známy tým, že vyhrávate kvalifikácie či semifinálové jazdy, ale vo finále ste dosiahli slabší výsledok. Na majstrovstvách Európy v Španielsku a majstrovstvách Slovenska na mikulášskom kanále sa to zmenilo.
- Je pravda, že hlavne v minulej sezóne som veľakrát skončil v kvalifikácii a semifinále na prvých priečkach. Následne som však vo finále už nedokázal udržať popredné pozície. Bol to pre mňa znak toho, že musím pracovať nielen na tréningoch na vode, ale tiež robiť aj mentálny tréning. V mojom prípade to bolo jednoznačné. Zamerať sa na zvládanie predštartovných stavov mysle. V tomto mi veľmi pomohol Marek Trávniček, s ktorým som robil nie len zimnú prípravu pred sezónou.
Získali ste piatu individuálnu medailu a štvrtú v rade na majstrovstvách Európy, takže ste stále medzi vodáckou elitou. Napriek tomu vám stále chýba zlato. Čo očakávate od rozbehnutej sezóny?
- Štvrtý rok za sebou som na majstrovstvách Európy na stupni víťazov a dvakrát ma delilo od zlata len veľmi málo. Napriek tomu som šťastný za každú medailu. Ak zlato príde, viem že, v ten najvhodnejší čas. Naposledy sa mi v slovinskom Tacene v prvom kole svetového pohára podarilo získať bronzovú medailu. Aj tá prispela k tomu, že zatiaľ som s úvodom sezóny spokojný a viem, že ma tie najzaujímavejšie preteky ešte len čakajú. Celú prípravu máme nasmerovanú na predolympijské preteky v Londýne a hlavne majstrovstvá sveta v Bratislave. To sú dve podujatia, na ktorých by som chcel tento rok medailovo uspieť.
Do aktuálnej sezóny ste vstúpili s novým trénerom Stanislavom Gejdošom. Zmenili sa aj vaše tréningové návyky a plán prípravy?
- Po korektnom rozchode s trénerom Jozefom Martikánom, ktorému sa chcem poďakovať za spoločne strávené sezóny, som začal trénovať od zimy pod vedením Stanislava Gejdoša. Táto zmena vniesla do môjho športového života iný pohľad na tréningové návyky ako aj plán prípravy. Musel som pochopiť určité nadväznosti tréningových procesov a postupov, ktorými som sa v minulosti nezaoberal. Táto zmena sa ukázala ako krok vpred, čo je cieľom asi každého športovca.
Jazdíte v kategórii C1, ktorá už tradične vozí z pretekov najviac medailí. Môžete v skratke priblížiť laickej verejnosti, koľko je vodáckych kategórií a aký je medzi nimi rozdiel?
- Podľa nových pravidiel je kategórií päť, C1 muži, C2 muži, C1 ženy, K1 muži a K1 ženy. Všetky kategórie, ktoré začínajú na C, sú kanoistické, a teda sa v lodi kľačí, pričom pretekár pádluje len na jednu stranu jednolistým pádlom. Tak ako Vinetou na Striebornom jazere. Všetky kategórie začínajúce na K sú kajakárske a v nich pretekári sedia s nohami vystretými pred sebou a zaberajú na obidve strany dvojlistým pádlom. Tak ako kedysi naháňali Eskimáci tulene na mori.
Pri príprave na súťaže je pre vás určite dôležitá kondícia a váha. Máte špeciálne upravený jedálny lístok?
- Na vrcholné podujatia je nutné byť v najlepšej kondícii, s čím súvisí aj váha, keďže každé kilo naviac treba utiahnuť pádlom. Každopádne nemám žiadne prísne diéty pred pretekami. Skôr si dávam pozor na to, aby som jedol čo najzdravšie a aby celková kondícia a váha boli v rovnováhe.
Lode, na ktorých jazdíte, sú vyrobené pre vás na mieru alebo sú typizované? Koľko vážia? Dolaďujete ich aj nejako špeciálne?
- Dá sa povedať, že mám model lode robený na mieru, pretože som bol jedným z dizajnérov lode, na ktorej momentálne jazdím. Pretekári však majú možnosť skúšať rôzne modely lodí od rôznych výrobcov a rozhodnúť sa, ktorá im naviac vyhovuje. Sú pravidlá na rozmery lodí ako aj na váhu lodí, avšak sú rôzne pre kajaky a kanoe. Kanoe musí vážiť minimálne 10 kilogramov a kajak 9 kilogramov. Keďže v lodi kľačím, treba, aby som mal urobené sedenie na mieru. Vďaka bratom Vajdovcom, ktorí mi robia lode a príslušenstvo, mám spravené odliatky mojich nôh z carbonu, ktoré potom vpasujem do lode.
Ako sa na súťažiach zoznamujete s novou traťou? Máte svoje originálne postupy na koncentráciu?
- Na každej novej trati je dôležité sa čo najviac zoznámiť s charakterom vody a prekážkami. V dnešnej dobe chodievam na trate, ktoré už za roky strávené pretekaním pomerne dobre poznám. Na zoznámenie a na to, aby som sa cítil na nich ako doma, zvyčajne stačí už len niekoľko tréningov. Nemám špeciálne postupy na koncentráciu. Jediné, čo robím cielene, je kontrola myšlienok pred štartom. Jednoducho povedané, koncentráciu smerujem tam, kde je to potrebné.
Koľko času venujete denne príprave. Je rozdiel medzi prípravou pred pretekami alebo počas bežného dňa?
- Počet tréningových hodín denne sa mení v závislosti od daného tréningového obdobia. V jarných mesiacoch je to aj päť hodín denne a v období pred pretekami to už sú len jedna či dve hodiny denne.
Ktorý kanál je pre vás najobľúbenejší? Ktorý vás najviac naučil?
- Najviac času som strávil v areáli vodného slalomu v Liptovskom Mikuláši, takže na ten nedám dopustiť. Ak mám povedať, kde sa mi jazdí najlepšie, tak je to Čunovský kanál v Bratislave. Zaujímavá príhoda sa mi stala naposledy v semifinálovej jazde na tohtoročných majstrovstvách Európy, kde som sa dve bránky pred cieľom prevrátil a podarilo sa mi postúpiť do finále aj s eskimáckym obratom. Nepamätám si, kedy som naposledy eskimoval na pretekoch, takže aj pre mňa, aj pre divákov to bol šok aj zážitok zároveň.
