VLACHY. Záchytný tábor v Liptovských Vlachoch mal kapacitu stoštyridsať osôb a bývali v ňom ľudia rôznych národností.
Jeho kapacita bola dlhodobo nevyužitá, preto ho ministerstvo vnútra, ktorému majetok patrí, v rámci úsporných opatrení v októbri 2007 zatvorilo.
Areál bývalého azylového centra je momentálne pre migračný úrad prebytočný a chce ho výhodne predať.
Cena objektu nie je známa
„Pri zbavovaní sa štátneho majetku musíme postupovať podľa zákona. V prvom kole odpredaja oslovil migračný úrad všetky podriadené zložky ministerstva vnútra," informovala Ľubomíra Miklovičová z komunikačného odboru kancelárie ministra vnútra.
„O objekt neprejavil nikto záujem. V druhom kole oslovíme záujemcov z regiónu prostredníctvom inzerátov v regionálnych médiách. V prípade, že aj toto kolo bude neúspešné, ponúkneme opustený objekt záujemcom z celého Slovenska,“ dodala Miklovičová.
Cena objektu ešte nie je známa a jej výšku určí súdno-znalecký posudok. Ten momentálne migračný úrad ešte nemá, pretože vo svojich zdrojoch hľadá peniaze, z ktorých by ho uhradil.
Musia sa vrátiť späť
Najčastejšími žiadateľmi o azyl na Slovensku sú ľudia z Afganistanu, Iraku, Pakistanu, Indie, Číny, ale aj z niektorých afrických štátov, napríklad, Somálska. „Prichádzajú k nám tiež Gruzínci, Moldavci alebo Čečenci z Ruskej federácie,“ doplnila Miklovičová.
Nelegálni migranti v prípade, že ich chytí polícia, majú na území Slovenskej republiky dve možnosti. Môžu požiadať o azyl alebo sa vrátia späť do vlastnej krajiny, prípadne tam kde už azyl majú.
Migranti majú vo všetkých azylových centrách možnosť učiť sa slovenský jazyk. V Ženevských konvenciách a pravidlách Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov je, že zariadenia, v ktorých sú ubytovaní žiadatelia o azyl, nesmú byť pod policajnou alebo armádnou ochranou.
Na utečencov si zvykli
Ľudia v obci mali, podľa starostu Ladislava Guotha, zo začiatku z azylového centra obavy. „Báli sa hlavne zvýšenej kriminality, ale s odstupom času si zvykli, keď zistili, že ich utečenci vôbec neohrozujú. Zariadenie pred niekoľkými rokmi zatvorili, vraj už nebolo potrebné. Veľké azylové centrum, myslím, že pre päťsto osôb, otvorili v Humennom a ďalšie je aj v Malackách. K nám azylanti takmer prestali chodiť.“
Budova azylového centra v Liptovských Vlachoch bola dobre vybavená. Na prízemí bola prijímacia miestnosť pre klientov zariadenia, ambulancia lekára, kancelárske priestory pre zamestnancov.
V objekte sa nachádzal aj bufet a miestnosť pre strážnu službu. Na poschodí bola jedáleň a izby pre klientov. Zariadeniu chýbala iba kuchyňa, stravu pre azylantov dovážali z iného mesta. Momentálne opustený objekt chráni pred vandalmi súkromná bezpečnostná služba.
