LIPTOVSKÝ PETER. Lesnou cestičkou sa hadil zástup takmer tridsiatich detí a niekoľkých učiteľov. Uzavierali ho Alena Brezová, učiteľka hudby z Liptovského Petra a rodofolkový pesničkár Janko Svetlan Majerčík z Liptovského Mikuláša s gitarou v ruke. Vo vyšívanej kapsičke si niesol aj píšťalku – dvojačku a píšťalku z bazového dreva, ktorá vyzerala ako konár.
Deti s dospelými sa rozhodli vrátiť k slovanským koreňom cez vnímanie prírodných bytostí v lese. Pripravili si pre ne aj darčeky. Jahody, jabĺčka, čokoládu, cukríky či piškóty. Prírodné bytosti sú vraj ako deti, hravé a zvedavé, a potešia ich aj sladkosti.
„Naša Zem je zovretá v obrovskej sieti asfaltových ciest, vydlaždičkovaných námestí a dvorov či v objatí iných betónových plôch. Cíti sa ako poviazaná v reťaziach,“ začal rozprávať pesničkár o pohľade na realitu našej planéty, aby v prešiel s deťmi k vnímaniu nehmotných, éterických bytostí v prírode, pri stromoch, tráve a kvetoch. „Matka Zem sa bráni, napríklad, aj výbuchmi sopiek, tsunami, zosuvmi pôdy. Prírodným katastrofami varuje človeka. Človek ju však v chaose svojho života takmer nepočuje.“
Potom doložil príklad, ako zareagovali na prívalovú vlnu tsunami v Indonézii slimáky: „Akoby ich niekto pred katastrofou varoval. Vyliezli vysoko, aby boli od budúcej hladiny vyliatej vody na pevninu aspoň päť centimetrov. Prežili. Človek však zažil ničenie, smútok a smrť. Nepočul varovanie prírodných bytostí.“ Viac povedal J. S. Majerčík v rozhovore.
Odkedy existujú prírodné bytosti okolo nás?
- Od nepamäti, od začiatku našej planéty a života človeka. Sú všade, a tak nájdeme bytosti trávy, bytosti stromov až po strážcov hôr. Najmä staré stromy a mohutné pohoria majú múdre, neobyčajne staré bytosti. Aj naše Tatry strážia prastaré prírodné bytosti.
Aký je vzťah prírodných bytostí k ľuďom, ako ich vnímame my?
- Majú nás radi, obdivujú nás pre slobodnú voľbu, ktorú dokážeme urobiť. Budeme prírodu chrániť či ničiť? Tých, ktorí ju chránia, milujú a takíto ľudia potom dokážu bytosti vnímať. Buď vidieť, počuť, alebo cítiť. Mám podobnú skúsenosť. Chodievam do dreveničky do Liptovskej Lúžnej a rád tam idem sám do lesa s píšťalkou.
Vďaka nej som mal možnosť zažiť príchod bytostí. Vtedy bolo bezvetrie. Zapískal som na píšťalke, strhol sa obrovský vietor. Takmer vzdušné víry. Cítil som bytosti vetra. Odvtedy viem, že existujú. Veď aj v slovenských povestiach sa často píše o Jánošíkovi a vílach.
O vílach hovorí aj môj priateľ Peter Gašparík. Tvrdí, že ak ideme do lesa s pokorou a otvoreným srdcom, bytosti o nás vedia, sledujú nás a chránia. Sú však aj roztopašné. Ako deti. Občas nás potknú, poškriabu, zhodia konárik. Napríklad, motýľ je lesná víla vtelená do jeho tela.
(Pesničkár vzal do ruky gitaru a deti sa započúvali do jeho vlastnej skladby o vílach.)
Chcete počuť príbeh o vílach-motýľoch? Raz som zberal odpadky v lese. Nazbieral som plné dve tašky plastových fliaš. Keď som schádzal do mesta, lietali okolo mňa tri motýle. Potom si sadli na chodník predo mňa. Ako som však kráčal, vždy podleteli o meter ďalej a znovu si sadli na chodník smerom ku mne. Prijal som to ako ich lúčenia a vďaku za pomoc.
Hovorí sa, že lesné bytosti majú rady hudbu.
- Veľmi. Zemské bytosti lákajú hlavne bubny, vzdušné majú rady dychové nástroje, vodné strunové a spev. Ohnivé však milujú proces tvorenia. Keď človek skladá v lese báseň, pieseň, keď maľuje alebo aj číta knihu. Moja píšťalka prizvala bytosti vetra. Priatelia mi zas rozprávali, že bubnovaním privolali na okolité stromy hádam všetky vtáčiky z lesa, ktoré odušu do zvukov bubnov štebotali. Oni však silno pri zatvorených očiach cítili vôňu Zeme a pradávne puto, ktoré ich s ňou spája.
Prečo je dôležité, aby sme do lesa išli s otvoreným srdcom a čistými myšlienkami?
- Pretože naše myšlienky sú energia, ktorú možno vnímať. Nevnímame ju len my navzájom, ale aj prírodné bytosti. Nemajú rady negatívne myšlienky ani ľudí, ktorí škodia. Tým sa neotvoria, neukážu. Ako toto môžeme cítiť? Predstavte si atmosféru noci a dňa, alebo pracovného dňa a nedele.
V noci my ľudia spíme, nevytvárame ani negatívne myšlienky, ani chaos a stres. Bytosti oddychujú, tancujú, radujú sa. Energia noci je taká rozvláčna a upokojujúca. Pracovný deň naopak. Cítiť v ňom ruch, napätie, prílišnú aktivitu. Človek sa nevie zastaviť a nepočuje ani vlastné vnútro, nie to ešte prírodné bytosti.
Nedeľa má v ovzduší tiež pokoj a menej negativity. Rovnako veľmi osviežujúce sú rána. Cítiť v nich silný vzduch, silu Zeme, a preto sa ráno človek dokáže vynikajúco nabiť energiou. Ráno aj zobúdzajúce sa vtáctvo najprv len nežným a ospalým trilkom, neskôr poriadne hlasno, zdraví budúci deň. Tí, ktorí ráno cvičia a meditujú, vedia, že práve tento čas je najvhodnejší na získanie množstva životodarnej energie.
Naši predkovia tak, ako doteraz robia vtáky, zdravili ráno deň modlitbou. Z dnešných bytov sa však ozývajú úplne iné zvuky. Tie poznáte sami.
