RUŽOMBEROK, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Zostanú doma v dôvernom, ale stereotypnom prostredí, alebo budú navštevovať domov sociálnych služieb, aj keď musia cestovať do vzdialenejšieho mesta.
Deti, ktoré opustili brány špeciálnej základnej školy, nemusia zostať doma. V liptovskom regióne majú, i keď nie vždy úplne vyhovujúce možnosti, ďalšieho vzdelávania a trávenia voľného času. Môžu využiť Domov sociálnych služieb (DSS) v Ružomberku alebo trojročnú Praktickú školu v Liptovskom Mikuláši.
Miera ich integrácie, teda začlenenia do spoločnosti, závisí od vôle rodičov. Len na nich záleží, či bude ich dieťa doma, alebo medzi rovesníkmi. Mnohokrát sa za tým skrývajú desiatky odjazdených kilometrov denne z miesta bydliska do zariadenia a upustenie od trvalého zamestnania. Ďalším motívom, ktorý rodičov odrádza, je, že za pobyt v zariadení sociálnych služieb sa platí.
„Celkový dopyt po zabezpečení sociálnej služby v domove sociálnych služieb ambulantnou a týždennou formou je nízky. V regióne Liptov nie je dokonca v súčasnosti žiaden dopyt po uvedených službách,“ povedala Radka Kulaviaková, hovorkyňa Žilinského Samosprávneho kraja (ŽSK).
„Do školy sme dochádzali 50 kilometrov, do domova sociálnych služieb dvadsať. Pokiaľ je možnosť, aby syn nezostal zatvorený doma, využijem to. Spoločnosť mu robí dobre, zabaví sa, každý deň má zmenu,“ povedala matka 22-ročného chlapca s detskou mozgovou obrnou.
Mikulášania majú nádej v Liptovskom Hrádku
Rodičia detí z Liptovského Mikuláša a okolia tvrdia, že dochádzať do Ružomberka je pre nich finančne a časovo náročné. V meste totiž neexistuje pre mentálne postihnuté deti žiadne špecializované zariadenie, ak ich nechcú umiestniť na celoročný ani týždenný pobyt.
V prípade, ak by mali záujem o celoročné umiestnenie, môžu sa obrátiť na zariadenie pre dospelých mužov v Smrečanoch alebo v Liptovskom Hrádku, ktoré je určené len pre ženy.
Iskierkou nádeje je teda pre nich plánované zariadenie v Liptovskom Hrádku.
Žilinský samosprávny kraj dostal dotáciu na zriadenie nového domova sociálnych služieb v Liptovskom Hrádku, pretože najväčší dopyt je práve po takomto zariadení. Zariadenie bude, podľa Kulaviakovej, určené dospelým mužom. V súčasnosti prebieha výber dodávateľa prostredníctvom verejného obstarávania.
Pre deti je určený len Ružomberok
Ružomberský domov sociálnych služieb na Ulici Svätej Anny nemá naplnenú kapacitu, aj keď je jediným zariadením v regióne Liptova, ktoré je určené aj pre mentálne postihnuté deti. „Ak sa na nás niekto obráti so žiadosťou o dennú alebo týždennú formu sociálnej služby, bez problémov ho prijmeme. Dochádzajú k nám aj deti z liptovskomikulášskeho okresu,“ povedal Anton Machola, riaditeľ Centra sociálnych služieb Trojlístok, pod ktorý patrí aj DSS v Ružomberku.
V priestoroch zariadenia vyhradili učebňu, ktorú prenajímajú špeciálnej základnej škole v Ružomberku za symbolické euro. Učia sa v nej školopovinní klienti zariadenia z C-variantu, ale aj deti z okolia, ktoré tak nemusia dochádzať cez celé mesto do hlavnej budovy školy.
V Ružomberku uvažujú o zriadení celoročnej pobytovej formy poskytovania sociálnej služby. „Časom budeme musieť pristúpiť aj k tejto možnosti. Rodičia detí starnú, nevládzu sa o ne starať a bolo by od nás neľudské, ak by sme ich posielali preč. Zostarli u nás a sú tu ako doma,“ povedal riaditeľ.
Zariadenie nie je bezbariérové
DSS v Ružomberku zatiaľ nie je prispôsobené tak, aby sa do neho pohodlne dostali deti na invalidnom vozíku. „Celé prízemie sme zrenovovali, ale zatiaľ nemáme rampu, ktorá spĺňa normy s predpísaným, najviac štvorpercentným, stúpaním. V najbližších dňoch sa dozvieme, či dostaneme peniaze na vybudovanie zastrešenej šikmej rampy z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny,“ povedal Machola.
O probléme s ťažkou dostupnosťou pre vozičkárov vie aj zdriaďovateľ. „Bezbariérový vstup nie je ideálny, ale s pomocou inej osoby je možný. Dosiaľ ho uľahčuje čiastočná rekonštrukcia, teda presunuté a novovymenené dvere hlavného vstupu, ktoré po vybudovaní rampy umožnia priamy vstup ťažko zdravotne postihnutým,“ informovala Radka Kulaviaková.
Mestá dennú starostlivosť neposkytujú
Zriadenie a prevádzkovanie klasického denného stacionára je však v plnej kompetencii sociálnych oddelení miestnych samospráv. „V tomto smere vidím dosť veľkú rezervu a námet pre prácu sociálnych odborov miest,“ povedal Machola.
„Zabezpečenie poskytnutia sociálnej služby ambulantnou formou pre občanov, ktorí sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby a sú odkázaní na sociálnu službu len na určitý čas, je v zákonnej kompetencii obce, a to poskytovaním sociálnej služby v dennom stacionári,“ upresnila Kulaviaková.
Napriek tomu denný stacionár pre zdravotne postihnutých nezabezpečujú ani Mestský úrad v Ružomberku, Liptovskom Mikuláši či Liptovskom Hrádku.
