ým spoločníkom bieda a odmietanie väčšinou.
Tento veriaci národ bol v 15. storočí exkomunikovaný z cirkvi, koncom 17. storočia boli v Uhorsku Cigáni vyhlásení za štvancov a vypovedaní z krajiny.
O sto rokov neskôr bola potláčaná identita a kultúra Rómov, nesmeli kočovať, chodiť v pestrých šatách, zakazovali im používať rodný jazyk, obchodovať. Komunita postavená na autoritatívnom spôsobe fungovania zrazu nesmela mať svojich vajdov, rodinám násilne odoberali deti, aby ich pridelili do pestúnskych rodín.
Za Slovenského štátu boli Rómovia rasovo prenasledovaní a transportovaní do pracovných a koncentračných táborov. Mnohí z nich sa zapojili do Slovenského národného povstania, za čo ich masovo popravovali. Po druhej svetovej vojne pokračovali tlaky na ich prispôsobenie sa a Rómom násilím zakazovala štátna moc kočovať.
Totalitné zriadenie ich začalo sústreďovať do väčších celkov, neskôr v čase normalizácie dokonca presídľovať do bytoviek. Aj v dôsledku dlhodobého útlaku rómskej menšiny a mocenských snáh o zničenie jej identity sa Rómovia na Slovensku dostali do situácie, v ktorej sa dnes nachádzajú. Ich päťsto rokov starý problém, nedostatok peňazí na kúpu pôdy a kvalitnejší život, sa doteraz nevyriešil.
Naopak, na začiatku tretieho tisícročia prišli tlaky ekonomické, nedostatok pracovných príležitostí v dôsledku krízy a bieda Rómov sa ešte prehĺbila. Pomoc chudobným Rómom dnes leží aj na pleciach starostov.
V Hybiach sú Rómovia integrovaní
Starosta Martin Piovarči zamestnáva Rómov na menšie obecné služby. Zaujímalo nás, prečo sa obec nezapojila do strategického plánovania pre riešenie problémov Rómov.
„Pripravovali sme sa na lokálnu stratégiu komplexného prístupu. Chodili sme po školeniach, ale keď som videl, aké problémy majú ostatné obce, povedal som si, že určite nebude dostatok peňazí pre všetkých a vzdal som sa toho. Robíme všetko, aby sme Rómov vtiahli do diania v obci," vysvetlil M. Piovarči.
„Zapájajú sa, chodia do roboty. Keď som nastúpil za starostu, dohodol som si s nimi také isté podmienky ako s ostatnými ľuďmi. Niekedy sme individuálne pomáhali riešiť aj problémy v rodinách,“ dodal. Je spokojný so systémom menších obecných služieb, ktorý umožňuje zapojiť miestnych Rómov do práce. Podľa neho, spravia veľký kus roboty, poriadok v dedine, pokosia, upravujú toky.
Robia všetko, aby rómske deti chodili do škôlky
„Možno vidím problém niekde v komunikácii. Hneď na začiatku som šiel za našimi Rómami a povedal som im, že keď žijú v tejto dedine, platí pre nich ten istý zákon ako pre ostatných. Museli si urobiť poriadok okolo svojich obydlí, platiť dane, poplatky za odvoz smetí, kúpiť si popolnice. Snažíme sa a sme ústretoví aj v rámci splátok.“
Starosta povedal, že v obci robia všetko, aby každé rómske dieťa chodilo do materskej školy, aby rodina dostala pomoc, na ktorú má zo zákona nárok. Pomáha aj riaditeľka školy a materskej školy, tiež pracovníci obecného úradu. Podľa starostu má zmysel pomáhať rodinám s deťmi, lebo ak malé dieťa absolvuje aspoň jeden rok materskej školy, pozitívne sa to na ňom prejaví.
V Liptovskej Porúbke chcú ísť projektovou cestou
Starostka Jana Gazdičová prihlásila vo februári projekt zameraný na komunitnú sociálnu prácu. Ak získajú podporu, v obci sú pripravení s prácou začať.
V Liptovskej Porúbke si uvedomujú, že bez strategického dokumentu v oblasti sociálnej práce nemajú šancu získať väčšie dotácie na podporu zamestnanosti či vzdelávania sociálne vylúčených ľudí.
„Chceli by sme zamestnať terénneho sociálneho pracovníka a zmapovať situáciu v obci. Rozšíriť sociálnu komisiu a spracovať komunitný sociálny plán. Pri projekte, ktorý sme prihlasovali, bol problém. V prvom rade sa nás spýtali, či máme komunitný plán sociálnej práce. Nemáme ho, tak sa spýtali, či máme v Miestnej akčnej skupine Horný Liptov stratégiu. Ale združenie má len pracovnú skupinu pre Rómov. Tá zatiaľ nepracuje.“
Aktívna starostka vymenúva ďalšie plány samosprávy v Liptovskej Porúbke: „Chceme robiť projekty, klubovne a záujmové krúžky zamerané na vzdelávanie. Teraz máme jeden počítač pre všetkých na účely vyhľadávania práce. Časom by sme chceli vyškoliť jedného z dlhodobo nezamestnaných, ktorý by bol pri počítači a pomáhal nezamestnaným ľuďom.“
Do menších obecných služieb zapája starostka stále viac miestnych Rómov. V zimnom období ich zamestnávali dvadsať, v jarných a letných mesiacoch ich počet postupne stúpa na šesťdesiat. Je to náročné na organizáciu a prácu koordinátora.
V Liptovskej Porúbke s Rómami pracuje Katka Slivková, ktorá im rozumie a vie ich aj motivovať. O tento typ privyrobenia si prejavujú záujem hlavne rómske ženy. Nezamestnaní muži sa vraj nechcú viazať a radšej si hľadajú krátkodobé brigády mimo bydliska. Starostka by naopak privítala, keby mali na tieto práce zamestnaných viac mužov.
V obci nie je problémom odlúčenie Rómov, ale nízka vzdelanostná úroveň strednej a staršej generácie a neochota rómskych žien pracovať inde ako v obci či v neďalekom Liptovskom Hrádku.
Keď skončí dotácia, zastaví sa začatá činnosť
V obciach horného Liptova sa starostovia snažia pomáhať sociálne vylúčeným ľuďom, ale zároveň sú odkázaní na pomoc od štátu a realizáciu projektov.
Straty na ľudských zdrojoch sú nemalé práve vtedy, keď sa už rozbehnutá sociálna práca zastaví na nedostatku finančných zdrojov po vyčerpaní dotácie.
To sa stalo, napríklad, v Liptovskom Petre, kde sa po dokončení projektu zastavila aj terénna práca s miestnymi Rómami.
Vo Važci zostala asistentka terénneho sociálneho pracovníka pri svojich Rómoch v Dolinke a pracuje zatiaľ bez odmeny. Pre chudobných obyvateľov osady je oporou za každých okolností. Dana Šeďová bude mať šancu normálne pracovať až vtedy, keď obci podporia projekt z Fondu sociálneho rozvoja zameraný na zlepšenie života važeckej rómskej komunity.
Starostovia sa zhodujú, že z obecných rozpočtov nemajú šancu financovať terénnu prácu a pomoc sociálne vylúčeným občanom. Potrebujú nielen granty, ale aj odborné kapacity v podobe vyškolených pracovníkov.
Ľudia na terénnu prácu sa hľadajú ťažko
V malých obciach sa takíto ľudia nehľadajú ľahko a požiadavky na ich vzdelanie sú náročné. Terénny sociálny pracovník musí mať ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou a to je dôvod, prečo mnoho ochotných a schopných ľudí s nižším vzdelaním túto prácu nemôže vykonávať.
Ak sa už vytvorí fungujúci tím, po zastavení dotácie sa všetko rozpadne a postupne upadá do pôvodných koľají. Možno teda iba dúfať, že sa časom pripravia systémové riešenia pre horný Liptov, ktoré pomôžu skvalitniť život v osadách vo Važci a Pribyline, ako aj ostatným chudobným Rómom z regiónu.
