LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Situácia v mestských financiách je veľmi vážna, keďže Liptovský Mikuláš je vo všetkých sférach s hlavným mestom neporovnateľný.
„Problém s vysokou zadĺženosťou riešia aj iné samosprávy, čo je dostatočný dôvod, aby sme situáciu riešili aj v parlamente,“ povedal podpredseda parlamentu Milan Hort počas návštevy v Liptovskom Mikuláši.
Dôležité je, podľa Horta, aby sa nanovo upravili rozpočtové pravidlá a pre každú samosprávu zákonom osobitne stanovila ich možná miera zadĺženia.
„Musíme hľadať kontrolné mechanizmy zo strany štátu, aby sme zastavili a v budúcnosti predchádzali neúmernému zadlžovaniu samospráv. Dobrý hospodár je, ktorý pozná mieru medzi výškou majetku, výškou prevádzkových nákladov a miery možnej zadĺženosti. V čase recesie si musí uťahovať opasok nielen štát, ale aj samosprávy.“
Nemajú zdroje na investície
Zníženie výdavkov znamená v mestách a obciach, napríklad, škrtanie investícií na výstavbu, rekonštrukcie, kultúrny život či obmedzenie prevádzky športovísk.
Liptovskomikulášska samospráva sa, podľa primátora Alexandera Slafkovského, snaží, čo najviac ušetriť na činnosti mestského úradu a mestských organizáciách. „Zatiaľ sme nemuseli pristúpiť k zdražovaniu cestovného. Momentálne nemáme zdroje na investície a pre vysokú zadĺženosť sú pre nás úvery nedostupné.“
Podielové dane v meste klesli v júni o štyridsať percent januárového objemu. „V druhom polroku očakávame zlepšenie, ale napriek tomu budeme mať, podľa prognóz, ročný príjem o tri až štyri percentá nižší, ako sme predpokladali v rozpočte,“ doplnil primátor.
Menej peňazí pôjde, podľa vedenia mesta, na detské centrá, jasle aj do domova sociálnych služieb. Na celý rok sa zastavia investície do rozvoja cestnej infraštruktúry, rozširovania verejného osvetlenia a budovania priemyselných parkov.
Mestský úrad plánuje ušetriť približne milión eur. Len na výkon funkcie primátora, prednostu a kancelárie dáva o viac ako stodvadsaťtisíc eur menej ako v predchádzajúcom roku.
Zadĺženosť sa vypočítava dvoma spôsobmi
Vedenie mesta prekvapili aj neočakávané platby.
„Museli sme zaplatiť dodanenie viac ako štyridsaťtisíc eur a približne dvadsaťtisíc eur preddavok na daň z príjmu za predaj domu na námestí. Približne pred rokom ho mesto vložilo do akciovej spoločnosti MHK 32. Záťažou pre samosprávu boli aj nezaplatené faktúry za viac ako pol milióna eur z konca apríla tohto roku, ktoré ako záväzky vznikli ešte vlani,“ dodal primátor.
Zadĺženosť, ktorá sa vypočítava dvoma spôsobmi, je v Liptovskom Mikuláši, podľa prvej z metód, štyristoštyridsať eur na obyvateľa a druhá uvádza približne päťstošesťdesiat eur.
Reforma priniesla zásadnú zmenu pre samosprávy
Reforma verejnej správy, ktorú realizovali pred niekoľkými rokmi, preniesla zodpovednosť za správu a rozvoj územia na miestnu a regionálnu samosprávu.
Reformu, podľa Horta, zavŕšila takzvaná fiškálna decentralizácia, ktorá priniesla zásadnú zmenu pre obce a mestá.
„Predtým závisela časť príjmov samosprávy od toho, aký podiel daní jej každoročne prisúdili poslanci parlamentu v rámci štátneho rozpočtu. Nový systém financovania má pevne stanovené pravidlá a podľa nich sa daň z príjmu fyzických osôb rozdeľuje medzi jednotlivé obce a mestá a stáva sa ich príjmom. Ďalšiu významnú časť príjmov získavajú samosprávy z miestnych daní, ich výšku si stanovujú sami.“
