ĽUBOCHŇA. Obaja veľkí rivali počas súťaže nazbierali po 51 bodov. Keďže mali aj vyrovnanú bilanciu zo vzájomných zápasov a bol rovnaký aj počet gólov strelených na ihrisku súpera, na rad musela prísť baráž. Tá na neutrálnej pôde v Liptovských Sliačoch priniesla infarktovú drámu.
V riadnom hracom čase bezgólovú remízu, v predĺžení síce padli dva góly, ale ani výsledok 1:1 nič neriešil. Definitíva padla až po strelách zo značky pokutového kopu, ktoré vyzneli 4:2 pre ľubochniansky Havran. Mužstvo Ľubochne do II. triedy priviedol tréner Vojtech Žihlavník.
Pre Ľubochňu je tento úspech o to významnejší, že len v sezóne 2009/2010 znovu obnovila dospelácky futbal, o ktorý svojho času prišla, ani sama nevie ako. Všetkému predchádzala fúzia Havrana s ružomberským béčkom, ktoré sa po čase vrátilo pod Čebrať. Neskôr z názvu klubu Ružomberok B – Ľubochňa druhá polovica úplne vypadla. Viac v rozhovore s tajomníkom Havrana Jaroslavom Drábom.
Čo bolo v Ľubochni impulzom pre návrat k mužom?
- U nás sme aj naďalej robili so žiakmi. Aby mohli títo chlapci aj ďalej pokračovať, prihlásili sme do súťaže tiež dorastencov. Silný ročník chlapcov 1991 bol tým hlavným podnetom, aby následne išla prihláška mužov do súťaže. Bola tu tiež spoločenská objednávka.
Ľudia sa pýtali, prečo nemáme seniorské mužstvo, kedy bude? Spolu s predsedom Havrana Jozefom Olosom sme si povedali, že ideme do toho. A tak po siedmich rokoch sa zase do dediny vrátil mužský futbal. Jadro tímu tvorili naši chlapci završujúci dorasteneckú kategóriu a k nim pribudli odchovanci Ľubochne, ktorí boli ochotní vrátiť sa tam, kde kedysi začínali.
Hneď prvá sezóna v III. triede bola takmer postupová, napokon Ľubochňa skončila o bod druhá za Liptovskými Revúcami. Veľmi vás mrzelo, že mužstvo si trojku muselo zopakovať?
- Do súťaže sme vstupovali so zámerom predovšetkým skonsolidovať káder. Viacerí chlapci mali striedavý štart. V sobotu hrali za dorast a nedeľu zase nastupovali za prvé mužstvo.
Napriek tomu postup bol na dosah, záver súťaže sme ale celkom nezvládli. Podľa nás, tam boli aj iné veci, ale už sa nechcem k tomu vracať. Niečo sme aj sami podcenili.
Je veľmi zložité vykopať sa z III. A triedy vyššie?
- Určite. Tak ako vlani aj teraz boli dvaja veľmi silní ašpiranti na postup, v minulosti dokonca viacerí. Pozriete sa, keď Biely Potok v roku 2009 vyhral trojku, hneď v ďalšej sezóne, dokonca suverénne, triumfoval aj v II. triede.
Ľubochňa a Lúčky vysoko prevyšovali ostatné tímy. V jeseni ste v Lúčkach prehrali 1:2, na jar ste, naopak, vy privítali veľkého konkurenta. Takže o postupe Ľubochňe sa mohlaorozhodnúť aj bez baráže.
- Zápas sa skončil 2:1 pre nás, chýbal nám jeden gól. Určite sklamanie zavládlo, doma sme sa hotovali na rozhodujúci krok.
V čom ste prevýšili Lúčky a naopak, aká bola silná stránka vášho súpera?
-Lúčky disponujú skúsenejším, starším kádrom. Našou pýchou zase bola výborná kondička. Chlapci trénovali pravidelne, dvakrát do týždňa, a z toho jednoznačne ťažili.
Aj vo vyšších súťažiach často počujeme, ako si tréneri sťažujú na chabú tréningovú dochádzku, neraz nemajú ani s kým pracovať. V Havrane tento problém nepoznáte?
- U nás je bežné, že okolo dvanásť hráčov sa na tréningu vždy zíde a to je veľmi slušné číslo. Potom aj trénerova práca má svoj zmysel.
Môžete vymenovať ťahúňov nováčika II. triedy?
- Začal by som brankárom Jaroslavom Drábom, nie však preto, že ide o môjho syna, ale bol veľkou oporou mužstva. Z obrancov za pilierov môžem označiť Branislava Vrticha, Jozefa Olosa a Adama Chyla.
V strede poľa celú sezónu výborne odtiahli Ľubomír Žihlavník, Radoslav Paulíny a Filip Chyla a v jarnej časti sa pridal Andrej Gerec a útok bol doslova konštantný Peter Gerec a Róbert Drugač, ktorý s 24 gólmi sa stal aj najlepším strelcom súťaže.
Pridáte aj druhý postup?
- Uvidíme. Pôjdeme od zápasu k zápasu. Nie som zástancom veľkých vyhlásení. Nechceme nič urýchľovať, ani postúpiť a vzápätí vypadnúť. Ak sa ale naskytne možnosť, prečo nie.
Vsadili ste na koncepčnú prácu, ktorej základom je starostlivosť o vlastnú mlaď. Môže raz Havran hrať aj nadliptovské súťaže?
- Dúfam, že aj to sa nám podarí. Káder na to máme, problémom je ale dostatok financií. V súčasnosti máme už tri mládežnícke družstvá: mladších a starších žiakov, tiež dorastencov. Je na čom stavať
