LIPTOV. V Žilinskom kraji zatvorili všetky pľúcne lôžkové oddelenia. Jediná nemocnica, ktorá môže hospitalizovať pacientov na dlhšie ako jeden deň, je Martinská fakultná nemocnica. Rooseveltova nemocnica patrí pod Banskobystrický kraj a Liečebný ústav vo Vyšných Hágoch zase pod Prešovský kraj.
Žilinský kraj prišiel o pľúcne oddelenie v Ružomberku, Žiline aj Trstenej. Spádové oddelenie pre náš región nechalo ministerstvo zdravotníctva iba v Martine. Aj keď ostatné lôžka zrušili, martinské oddelenie neposilnili a nie je pripravené, že bude jediné svojho zamerania v kraji.
Niektorých pacientov nemožno vyliečiť za deň
„Modlíme sa, aby sme nemali pacienta, ktorý bude potrebovať hospitalizáciu. Ak taká situácia nastane, mali by sme telefonicky dohodnúť jeho umiestnenie na oddelení. V Martine nám ale môžu pokojne povedať, že sú plní. Ani len netušíme, kam máme potom poslať pacienta,“ povedala hrádocká lekárka Lucia Kováčiková, špecialistka v odbore tuberkulóza a respiračné choroby.
Ak pacient dostane astmatický záchvat, za jeden deň sa nedá stabilizovať, pretože jeho stav vyžaduje viacdňovú hospitalizáciu.
„Doteraz sme ťažšie stavy posielali na pľúcne oddelenie do ružomberskej nemocnice. Martinská nemocnica nie je pripravená na hospitalizáciu všetkých pacientov zo Žilinského kraja,“ spresnila Kováčiková.
Zodpovednosť nesie na pleciach lekár
Plnú zodpovednosť za zdravotný stav pacienta má lekár.
„Odmietame prevziať zodpovednosť, pretože nemôžeme za to, keď nezoženieme lôžko. Pracujeme v ambulancii, kde sa vystrieda 20 až 30 pacientov denne. Ak dvaja z nich potrebujú hospitalizáciu, strávim celý deň zháňaním lôžok po celom Slovensku. Zodpovednosť máme aj za ľudí, ktorí čakajú v čakárni," povedala Kováčiková.
„Ministerstvo tvrdí, že rušením lôžok či celých oddelení nedôjde k zníženiu dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Ja však s týmito vyjadreniami, ako pneumológ, súhlasiť nemôžem,“ dodala lekárka.
„Liečba pacienta je plne v kompetencii ošetrujúceho lekára, ktorý na základe zdravotného stavu pacienta rozhoduje o ďalšom postupe. Ministerstvo zdravotníctva vylučuje, že by pacient na ktoromkoľvek oddelení nedostal adekvátnu liečbu z dôvodu preplnenosti nejakého oddelenia,“ povedala Katarína Zollerová, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva.
Rušenie oddelení nedotiahli
Okrem pľúcnych oddelení zrušili aj urológiu, ktorú nahradili jednodňovou chirurgiou.
Zatváraním oddelení, podľa lekárov, malo predchádzať stanovenie jasných pravidiel. Teda, ak oddelenie zatvoria, ministerstvo malo stanoviť, kde lôžka navýši. Došlo k zrušeniu oddelení, ale bez vytvorenia náhrady za ne.
„Žiadny pacient sa nepôjde sťažovať ministrovi, ktorý zmeny vymyslel. Zlosť a hnev si vybíjajú na nás, ale lekári sú poslední, ktorí za takéto zmeny môžu,“ povedala lekárka.
Ministerstvo odmieta tvrdenia, že reformu nedotiahlo. „Optimalizácia siete nemocníc bola pripravená zodpovedne a v spolupráci s jednotlivými nemocnicami, ktoré sú schopné zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre všetkých pacientov, ktorí ju budú potrebovať,“ vysvetlila Zollerová.
Na internom sa liečiť nemôžu
Ministerstvo teda tvrdí, že dostupnosť zdravotnej starostlivosti zostáva stále zabezpečená. V niektorých oblastiach Žilinského kraja ale v okruhu 110 kilometrov nie je jediné pľúcne lôžko.
Zároveň odkazuje, že starostlivosť je zabezpečená na interných oddeleniach v rámci existujúcich nemocníc, takže dostupnosť zdravotnej starostlivosti je zachovaná. Takéto riešenie je, podľa lekárov, neprijateľné.
„Interné oddelenie nie je v zmysle platnej legislatívy, ani personálne, ani technicky prispôsobené na liečbu pľúcnych pacientov. Je to špecifická skupina pacientov, vyžadujú prístrojové vybavenie, kyslíkovú liečbu, špeciálne lieky a na internom oddelení to nemajú,“ vysvetlila Kováčiková.
Hospitalizácia sa môže skomplikovať
Ďalšou možnosťou, podľa ministerstva, je liečenie v Národnom ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch.
„Pacienta s vážnym zdravotným stavom musíme ihneď umiestniť do nemocnice. Vyšné Hágy sú liečebný ústav a pacienta tam nemusia prijať rýchlo, pretože niektoré poisťovne vyžadujú schvaľovanie hospitalizácie. Tiež je tu skupina pacientov, ktorí pre pridružené ochorenia, hlavne kardiovaskulárne, nemôžu byť hospitalizovaní vo vysokohorskom prostredí,“ dodala lekárka.
Autor: ĽUBICA KUBIŠOVÁ