Pred viac ako dvetisíc rokmi žili Kelti aj Havránku. Keď začali v šesťdesiatych rokoch minulého storočia stavať priehradu Liptovská Mara a robili archeologický prieskum, našli na Havránku pozostatky sídliska z mladšej doby železnej z obdobia 300 – 100 rokov pred naším letopočtom.
Objavili zvyšky opevnení s kamennými hradbami, starých krosien, hrnčiarskeho kruhu, pecí, nádob, šperkov, rôznych predmetov, keltské mince a obetnú jamu. Našli v nej aj zvyšky zvieracích a ľudských kostí.
Markomannii sa pokazilo auto
Na základe vykopávok vybudovali na Havránku archeologické múzeum v prírode približujúce život Keltov. Je v ňom zrekonštruovaný sídelný dvorec s hrnčiarskou dielňou a hospodárskymi objektmi, svätyňa s dláždenou podlahou a obetnou jamou, opevnenie so vstupnými bránami.
Život Keltov priblížili 16. júna na Havránku členovia štyroch historických skupín zameraných na staroveký spôsob života. Skupina Vae Victis z Lietavskej Lúčky a česká skupinou Boiové ap Fergunna boli na Havránku už niekoľkokrát a sú na ňom ako doma. Okrem nich prišli aj Bacrie, ktorí budujú pravekú osadu Křivoklík a Boii, ktorí zase stavajú keltskú dedinu v Nasavrkách. Pôvodne mal prísť aj germánsky kmeň Markomannia a prepadnúť keltskú osadu, ale pokazilo sa im auto a tak Kelti prežili v zdraví. Germánske kmene totiž na začiatku nášho letopočtu Keltov na Havránku prepadli a osadu zničili.
Do obetnej jamy naliali aj pivo
Hlavnou postavou Keltského dňa bol Braňo Smatana zo skupiny Vae Victis. Volajú ho Brendyxis a predstavoval druida, čiže keltského duchovného vodcu, inými slovami kňaza či šamana.
Brennus bol keltský náčelník, ktorý v 4. storočí pred Kristom porazil Rimanov a dobyl Rím s výnimkou hradu na Kapitole. Porazení Rimania si svoje životy mohli vykúpiť zlatom, ktoré vážili na keltských váhach. Keď Rimania začali protestovať, že váhy vážia zle, aby od nich Kelti získali čo najviac zlata, hodil Brennus na váhy meč so slovami: „Vae Victis,“ čo znamená beda porazeným. Tým jasne povedal, kto určuje pravidlá.
Brendyxis všetky kmene privítal, každý sa predstavil a potom išli spoločne do svätyne. Aby si získali priazeň bohov, obetovali im pokrm a rôzne predmety. Do obetnej jamy hodili kúsky jabĺk, obilie, ľanové semienka a naliali do nej aj pivo a medovinu. Kelti pivo pripravovali z jačmeňa aj pšenice. Pridávali do neho med, rascu, chmeľ a rôzne bylinky a nazývali ho korma.
Tkali, šili, bojovali a hrali futbal
Kelti boli zruční remeselníci, hrnčiari, tkáči, šperkári, kováči a nebojácni bojovníci. Nadšenci starovekej histórie na Havránku predviedli, ako spracovávali ľan, tkali, šili, vyrábali zbrane a rôzne predmety z dreva či kože. Predviedli aj ukážky bojových techník a zaujímavú stredovekú zápasnícku hru pripomínajúcu trochu futbal a trochu ragby.
Počas hry, ktorú hrali so štítmi, prejavil Pepax nekalé úmysly, za čo bol kruto potrestaný. Odviedli ho do svätyne, kde nasledoval krvavý rituál. Kelti obetovávali bohom aj ľudí, lebo verili, že si tým vyprosia u nich priazeň, dobrú úrodu a odvrátia od nich zlo a choroby. Mali aj kult lebiek. Vlastniť lebku nepriateľa pre nich znamenalo mať aj jeho silu a rozum.
Kelti na Havránku pripravili pre deti rôzne hry a súťaže, nechýbalo ani občerstvenie. Celé podujatie si zabezpečili a financovali sami. Svojím vystúpením potešili stovky nadšených návštevníkov, ktorí dúfajú, že prídu aj na budúci rok.
